Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[M.]

[Ipsilon]

Moje lingvistické vzdelanie je, očividne na rozdiel od tvojho, nespochybniteľné.

Len tu potvrdzuješ (M. / I. / Ioan / Igor / Slavo / insert future pseudonym) stereotyp zaslepeného nadšenca esperanta s klapkami na očiach. Môžem iba zopakovať, čo som už raz napísal:

[Asto, ešte neregistrovan]

Živý jazyk je jav komplikovaný a rozsiahly, preto sú akékoľvek tvrdenia o ňom aspoň s časti nepravdivé. Esperanto je skutočný živý ľudský jazyk. Preto sú akékoľvek zjednodušujúce tvrdenia o ňom zavádzajúce a nepravdivé.

Prosím preto, aby ste moje slová brali v širšom kontexte a nechytali ma za slovíčka.

Viackrát sa mi už stalo, že sa ľudia oháňali tou stránkou v angličtine, ktorá má vymenovávať nedostatky a absurdity esperanta. Žiaľbohu nikto si nedal tú námahu, preložiť ju do slovenčiny a moja angličtina je úbohá na to, aby som si to mohol podrobne preštudovať. Ale pravdepodobne bude mať rovnakú informačnú hodnotu, ako tá kolujúca hlúposť, podľa ktorej je slovenčina najťažší jazyk na svete. (Viď odpoveď JÚĽŠ: http://www.juls.savba.sk/dokumenty/najtazsi-jazyk-na-svete.html ). Nemôžem sa zbaviť dojmu, že autor tej anglickej stránky potreboval vyjadriť svoju osobnú frustráciu a nezaujatým pohľadom sa vôbec neobťažoval.

Ako sofistickým argumentom (= teórii) radšej dôverujem svojej skúsenosti (= empirickému pozorovaniu). Učil som sa aj angličtinu, aj esperanto, zažil som v medzinárodnom prostredí aj angličtinu aj esperanto. Viem, že esperanto je dobrý jazyk. Nie dokonalý, skôr normálny ľudský jazyk, len výrazne ľahší.

Pre M.: Esperanto má výnimky a nie je ich málo. Napríklad tranzítivnosť a netranzitívnosť slovies, a následne odvodzovanie foriem s ig a igx, nie sú vôbec pravidelné. To je však skôr zábavka pre jazykových pedantov. Dôležité je, že v porovnaní s ostatnými živými jazykmi je esperanto obdivuhodne pravidelné a ucelené.

Čo sa týka časovania, v esperante žiadne nie je. Sloveso má vo všetkých osobách v jednotnom aj množnom čísle rovnaký tvar.

Skloňovanie sa od anglického líši iba iným tvarom v akuzatíve. Ide vlastne o rozlíšenie predmetu a podmetu vo vete. Ostatné pády môžeme, presne tak ako v angličtine, vyjadriť pomocou predložiek. Povedané inak, okrem nominatívu a akuzatívu esperanto nemá žiadne pády.

Ipsilon, tvoj argument o komplikovanosti esperanta je postavený na vode. Esperanto skloňovanie a časovanie zbytočne nevyžaduje. Akuzatív je lepšie vnímať ako syntaktické vyjadrenie vzťahu medzi podmetom a predmetom.

Nerozumiem presne, ako boli myslené slová:

[Ipsilon]

[Asto]

Ja to vidím tak, že pre mňa je užitočnejší malý jazyk, z ktorým sa dohovorím, ako rozšírenejší, ktorému nerozumiem.

Dobre informovaní (nielen) leniví pragmatici dávajú prednosť esperantu, pretože umožňuje slobodnejšie sa vyjadrovať: je jednoduchšie nielen na učenie, ale najmä na používanie. Využíva náš prirodzený sklon zovšeobecňovať, o jeho pravidelnosť sa dá oprieť, pravidelné odvodzovanie neuveriteľne rozširuje možnosti slovnej zásoby.

Tebe sa napríklad zdá akuzatív nadbytočný. Akuzatív však podstatne zvyšuje prehľadnosť vety (čo človek ocení pri súvetiach cez pol strany) a najmä umožňuje voľný slovosled. Umožňuje ti použiť takú skladbu vety, ktorá je prirodzená pre tvoj rodný jazyk, takú aká je pre teba prirodzená. A veta zostáva zrozumiteľná aj pre ľudí s inou slovnou skladbou. To je eso v rukách medzinárodného jazyka.

Môžeš, tak ako v slovenčine, zvýrazniť časť vety:
Čítal som tú knihu.
Tú knihu som čítal

Zoberme si inú pravidelnosť esperanta: podstatné mená končia na -o, prídavné na -a, ....,

To ti umožňuje povedať:
Mi veturis per traino al Bratislava (cestoval som vlakom do Bratislavy).
Mi veturis traine al Bratislava (cestoval som vlakovo do Bratislavy)
ale aj: Mi veturis traine BratislavEN (zo slova Bratislava je urobené príslovkové určenie smeru! kam? bratislavosmerovo, -n je aj indikátor smeru, prirátaj si to k absurditám esperanta)
Zlatý klinec programu:
Mi trainis Bratislaven (vlakoval som bratislavosmerovo).

Namiesto nastúpil som do vlaku, môžeš povedať Mi ENtrainigxis (dovlakoval som sa), namiesto vystúpil som z vlaku zas Mi ELtrainigxis (vyvlakoval som sa)

V esperante všetky tieto vety úplne prirodzené a esperantisti v rozhovore tvoria takéto novotvary bez toho, aby si to uvedomili. Tomu hovorím sloboda vyjadrovania.

Myslím, že keď sa začneme pitvať akýkoľvek jazyk, dôjdeme k záveru, že niečo tak absurdné nemôže fungovať. Ale skutočnosť je iná. Je to podobné ako apória s Achilom a korytnačkou: Keď dá Achiles korytnačke náskok, nikdy ju nedobehne, pretože vždy kým sa dostane na miesto, kde je práve korytnačka, tá sa posunie o kúsok dopredu. Neviem v tom nájsť logickú chybu, pravda je však taká, že Achilovi stačí na predbehnutie pár krokov.

Ako hovoria esperantisti z USA: Esperanto: The International Language that Works! (http://www.esperanto-usa.org)

Esperanto je ako moderná technológia, spočiatku to trvá, kým sa rozhýbe, potom ju používajú všetci.

Odporúčam tiež pozrieť toto video: http://www.dotsub.com/films/thelanguage/index.php?autostart=true&language_setting=sk_1683