Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[Ipsilon]

To je jasné, veď si tu len vymieňame názory. Vo svojej signatúre mám jasne napísané, že vo všetkom, čo píšem, sa môžem mýliť.

Len som chcel jasne vyjadriť svoje rozhodné odmietnutie tvojich odcitovaných návrhov. Som presvedčený, že práve takýto besný radikalizmus prispieva k tomu, že písmeno Y naďalej v slovenčine používame – pretože ľudia sa právom ohradzujú proti tomu, aby slovenčina bola sprimitivizovaná a okýptená tak, ako to naznačili tvoje návrhy.

Čiže v povedomí väčšiny ľudí snaha o zrušenie písmena Y je mylne spájaná s radikálnymi snahami o sprimitivizovanie slovenčiny, preto som tak rozhodne voči takýmto návrhom vystúpil.

Glajchšaltovať je sloveso pôvodom z nemčiny, gleich schalten = nastaviť rovnako.

Čiže tvoj návrh považujem za neprijateľný preto, lebo sa zo slovenskej abecedy snaží urobiť západoeurópsku (v súlade s besným trendom dnešnej doby, amerikanizáciou) – odstránením pre slovenčinu špecifických písmen a diakritických znamienok. Považujem podobné návrhy za absolútne neprijateľné a ako hovorím, radšej zachovajme v našej abecede naveky nezmyselné písmeno Y, než aby sme zrušili čo i len jediné písmeno, ktoré robí slovenčinu slovenčinou.

Dobrú noc!

[Slavo]

Dobre rano.

Len tolko - ja pisem bez diakritickych znamienok uz niekolko rokov a nerobi mi to (ani inym) problemy. Nikdy sa mi nestalo, ze by niekto nerozumel mojmu textu, ked tam nedam dlzen, alebo makcen. Cize praxou bolo dokazane, ze diakritika je uplne zbytocna. A k tomu este dodavam, ze dokazem pisat na klavesnici ovela rychlejsie bez diakritiky ako s nou. Nemusim sa trapit nad tym, ze kde je ktore pismeno, ktore ma diakritiku. Diakritiku nepouziva mnoho jazykov a nemaju s tym ziadny problem. Dokazal by som citat knihy v slovencine bez diakritiky a rozumel by som im bez problemov. Takze vidis sam, ze prax dokazala, ze ako ypsilon, tak aj diakritika su v slovencine uplne zbytocne.

[Ioan]

Nemyslim, ze jazyk by mal mat dve formy - jednu oficialnu a druhu hovorenu. Ked rozumies hovorenej forme, tak preco este mat aj oficialnu. Jazyk je jazyk a nepotrebuje specialne formy. Jazyk je v prvom rade na dohovorenie sa s ostatnymi a nie aby na nom niekto staval svoju karieru, alebo aby obmedzoval inych ako a co maju pisat, alebo hovorit. Na anglictine sa mi paci jedna velmi dobra vec a to, ze ked sa medzi ludmi zacne pouzivat akykolvek zvrat, alebo slovo (slovne spojenie) tak je to prirodzene zaclenene do anglickeho jazyka a zacina sa to pouzivat aj v knihach, novinach, casopisoch a pod. Anglictina nema nijaky "Ustav", ako mame my, nema dokonca ani povinne maturitne skusky a anglictina sa uz nevyucuje ani na strednej skole, kde uz je specializacia medzi ziakmi na urcite vedne, alebo remeselne odvetvia - a to je, myslim si velmi dobre.
Ved clovek sa ma naucit slovencinu od narodenia v prostredi v ktorom zije a ci uz ju zvladne na takej, alebo onakej urovni. Pokial samozrejme sa neuchadzas o pracu v tlaciarni ako sadzac, alebo nechces ucit anglictinu na skole, tak to je absolutne jedno ake slovo tam pouzivas, ked sa hlasis o zamestnanie v beznych profesiach, tak naco by mal robit nejaky maliar, instalater, elektrikar, sofer, este nejake maturitne skusky, ked konci strednu skolu a vobe sa este aj ucit slovencinu po cele 4 roky na strednej skole. To v UK neexistuje a nemaju s tym tam problem. To len na Slovensku sa niektori ludia prizivuju na tom, ze to slovencina musi byt povinny predmet na strednych skolach a musi sa z nej aj maturovat.
Aj maju ludia na Slovensku maturity zo slovenciny, aj su nezamestnani. V UK ziadna maturita z anglictiny bezne neexistuje a ludia tam pracu maju.
Cize na ine by sa mal vychovno-vzdelavaci system zamerat a nie "buzerovat" ziakov uz od prvej triedy ZS ake i/y pisat a ako co sklonovat. A co ked sa urobi v koncovke nejaka chyba - napriek tomu kazdy bude rozumiet o co ide a to je to najhlavnejsie. Ci povies "do Bystrice", alebo "do Bystrici", tak v konecnom dosledku na tom nezalezi. Zalezi hlavne na tom, co chces povedat.

[Ioan]

Slovenskí jazykovedci majú oznam na telefónnom odkazovači v češtine. Keď pracovníci Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra už nepracujú, na ich telefónnom čísle si môžete vypočuť prosbu o zanechanie odkazu v českom jazyku.

"Dobrý den, bohužel vám nemůžeme momentálně odpovědět, v případě, že chcete poslat fax, začněte. V případě, že chcete zanechat vzkaz, mluvte, prosím, až po zvukovém signálu. Děkujeme vám," informuje mužský hlas.

Slovenčina je pritom hlavnou náplňou práce ústavu. Vytvára pravidlá spisovnej slovenčiny, určuje, ktoré slová sú spisovné a nespisovné. Venuje sa fungovaniu jazyka v súčasnej komunikácii, pôvodu slovnej zásoby, skúma systém súčasnej slovenčiny, rieši problémy teórie a praxe jazykovej kultúry a odbornej terminológie. Funguje pod Slovenskou akadémiou vied, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu.

Slovenčinou v praxi sa tento týždeň zaoberala aj vláda. Ministri v stredu schválili materiál ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorým chce chrániť spisovný jazyk. Navrhnuté opatrenia plánuje zakotviť do zákona o štátnom jazyku. Maďarič navrhol, aby médiá boli zodpovedné za šírenie kultivovanej spisovnej slovenčiny. Redakcie by mali prijímať nových ľudí len po absolvovaní testov zo slovenčiny.

Vo verejnoprávnych médiách majú mať dostatočný priestor relácie o slovenskom jazyku. Úroveň jazyka v médiách by mali posudzovať ministerskí úradníci. Štátni úradníci by si mali vylepšovať svoje jazykové schopnosti na kurzoch. V školách by sa mala posilniť výučba slovenčiny.

[Ioan]

Je to smiesne, co vsetko ten Madaric vyzaduje. Keby Slovensko bolo velke aspon ako Rusko a malo niekolko sto milionov obyvatelov. V tom pripade by sa ako-tak dalo hovorit o zachovani slovenciny, kedze by mohlo v odlahlych castiach krajiny dochadzat k formovaniu ineho jazyka v plyvom inych kultur a inych jazykovych odlisnosti alebo skupin.
Este tak v pripade celosvetovej anglictiny by sa dalo o tom uvazovat, ale ako dobre vieme nikto o to, dokonca ani v pripade tak celosvetovo - rozsirenej anglictiny, nema zaujem. Len tu, na Slovensku sa nejaky karierista snazi zastavit prirodzeny vyvoj jazyka medzi obyvatelstvom.

[Ioan]

Po nic‘iv burka vo C‘ern more, poc‘as ktor sa vo nedela potopil abo rozlomil pet lodi, vyplavil vo pondelok na pobrez‘ie teli od tri namorniki a 20 dals‘ je nezvest.
Ako vo vyhlasenie uviedol rusk ministerstvo pre mimoriad situacii, teli od namorniki vo zah‘ran vesti nas‘ol pri ostrov Tuzla vo juh od Rusia.
Vo okolie od pristav Kavkaz lez‘iac asi 1200 kilometeri na juh od Moskva more vyplavil na brehi obrovsk nanosi palivo nafta. Rusia televizia ukazal zaberi umazan vtaki bojujuc o z‘ivot vo znec‘isten voda. "Dnes mi naloz‘il palivo do desat kamioni," povedal pracovnik od ministerstvo, c‘istiac pobrez‘ie, dla ktor "sa mal nanosi nachadza vs‘ade." Do region pricestoval namestnik od riaditel od vlada environment monitor agentura Rosprirodnadzor Oleg Mitvol, ktor uviedol, z‘e naprava tej "zavaz‘ ekologia nehoda" moz‘ trvat roki. Ruia prezident Vladimir Putin do oblast vislal premier Viktor Zubkov.
Kim environmentalisti sa snaz‘ vyhodnotit s‘kodi sposob s nedela burka, rast obavi o z‘ivot 20 nezvest namorniki, pet vo oblast od Kavkaz a petnast asi tristo kilometeri na zapad, ktor lod Hadz‘i Izmail sa potopil pri Ukrajina pristav Sevastopol. Rusia uradi vo pondelok vidal nov burka varovanie, ked vietor vo oblast znov zosilnel a znemoz‘nil snahi o znes‘kodnenie od hrozba dals‘ unik od palivo. Tanker Volgoneft-139 sa poc‘as burka prelomil na dve c‘asti, vytiekol zo to 1300 ton od palivo a vo vrak ostav dals‘ asi tritisic toni. Vo pristav Kavkaz sa potopil tri lodi Volnogorsk, Nachic‘evan a Kovel naloz’en s sira.
Ku unik dos‘ol vo Kerc‘ uz‘ina, environment citliv oblast spajajuc C‘ern a Azov mori, ktor je viznam migracia trasa od vtaki a domov od C‘ernomore delfina. Zah‘ran sluz‘bi poc‘as burka zah‘ranil 36 členi od posadki od pos‘koden lodi a evakuoval 40 plavidli zo pristav Kavkaz. Dve dals‘ nakladn lodi sa potopil pri mesto Kabardinka pri C‘ern more.
Ropa unik zo tanker Volgoneft -139 je mens‘ ako vo november 2002, ked sa pri S‘pania potopil liberia tanker Prestige, ktor 64 tisc ton vitec‘ palivo znec‘istil Atlantik pobrez‘ie. Skutoc‘ dosah od znec‘istenie sa vs‘ak dla environmentalisti lis‘i pripad ku pripadu a nevihnut nesuvisi so mnoz‘stvo od vitec‘en palivo, pric‘om kluc‘ rola tu dla oni zohrava rih’lost od zah‘ran usilie. Volgoneft -139 prevaz‘al palivo po rieka Volga zo juhrusia mesto Samara do terminal na Ukrajina. Pri C‘ern more lez‘i Bulgaria, Gruzia, Rumunia, Rusia, Turkia a Ukrajina a cez uzk Bospor prieliv C‘ern more vteka do Turkia Marmar more a Stredozem more.

[Ipsilon]

Prepáč mi to prosím, Ioan (a tvoja fantázia je svojím spôsobom obdivuhodná!), ale vyššie uvedené považujem za humus, paškvil, zdecimovanú, zmasakrovanú, zglajchšaltovanú, zamerikanizovanú pseudo-slovenčinu. Nech nás nebesia ochraňujú pred čímkoľvek podobným. S plnou vážnosťou opakujem, že radšej na veky vekov nechajme v slovenčine písmeno Y, než aby sme takto zmasakrovali svoj rodný jazyk. Mäkčene a dĺžne – práve to je to typické pre slovenčinu, práve tieto písmená s mäkčeňmi a dĺžňami si musíme najviac chrániť ako národný poklad. Za to, Ioan, že sa ti nechce nainštalovať reformovanú slovenskú klávesnicu, na ktorej sa diakritické písmená píšu rovnako rýchlo ako anglické písmená, si môžeš len ty sám.

[Admin]

[Ioan]

ahoj Ypsilon, nemyslim si, ze by som slovencinu nejako "zmasakroval" - ona sa totiz "zmasakrovala" sama za tie roky.
Vies co je narodny poklad ? Nie jazyk, ale genialne vedecke mozgy, ktori maju genialne myslienky a napady v oblasti vedy, ktore zlahcuju ludom zivot a pomahaju im napr. prekonavat vzdialenost, zlahcuju pracu vo fabrikach, vynachadzaju rozne lieky proti chorobam a bolestiam a pod.
Jazyk je len akymsi prostriedom na dorozumievanie a vzajomnu komunikaciu na dosiahnutie inych - vyznamnejsich a dolezitejsich cielov v ludskom zivote.
A akym sposobom ludia hovoria - na tom absolutne nezalezi, pokial si rozumeju.

[Ioan]

Administrator, ja som to necital na SME, takze nemam co citovat nejaky copyright. Inac ten clanok bol publikovany viacerymi web strankami, takze mal by si sa obratit aj na nich.

[Admin]

[I.]

administrator,

ja na tom predsa nechcem zarabat. takze to je bezpredmetne. len v tom pripade by to bolo potrebne, ked by som mal z toho nejaky zisk, alebo by som si to nejakou inou cestou chcel privlastnit, co ani nahodou nezamyslam.

[I.]

Pivo sposobi demencia


Nadmer konzumacia od pivo sposobi alkohol demencia. Informoval o tom na dnes tlac‘ konferencia Alojz Rakus, veduci od Katedra od psih‘iatria Fakulta zdravot s‘pecial s’tudii od Slovensk zdravot univerzita.
Ku roz druh od demencia prih‘odi u ludia zvic‘ajn az‘ po s‘estdesiat rok od z‘ivot. U ludia, ktor pit c‘ast pivo, sa vs‘ak moz‘ objavit uz‘ po tridsiat. "Mnoh ludia pivo nepovaz‘ova za alkohol, ale pivo je obzvlas’t nebezpec‘ zo hladisko od alkohol demencia, od piva sa osprostie," upozornil Rakus.
Odumieranie od mozog bunki vs‘ak nesposobi samot alkohol, ale lupulin, ktor je pre ne pribliz‘ desatkrat toxi ako barbiturati. Nachadza sa vo h‘mel a ma sedativ, upokoj uc‘inoki, c‘o niekedi viuz‘iva ludia, ktor ma problemi so nespavost.
Ako prezradil Rakus, poznatok potvrdil prieskum vo Nemecko. O vel viac od alkohol demencie diagnostikoval vo "pivo" oblasti ako Bavorsko, nez‘ vo krajini, kde sa pit c‘astejs‘ vino a tvrd alkohol.

[Admin]

[L. G. di Giovanni]