 |
Spojená škola sv. Vincenta de Paul
(Bratislava-Ružinov, Slovensko / Slovakia) – Diskusné fórum / Návrat na homepage
|
| Zobraziť predošlú tému :: Zobraziť ďalšiu tému |
| Autor |
Príspevok |
Ipsilon
štamgast fóra
Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117
Reputácia: 477.7  
|
 Zaslané: utorok, 4. septembra 2007, 10:02 Téma: Re: Peticia na zrusenie ypsilonu v slovenskom jazyku. |
 |
|
| Ioan napísal(a): | | Mislim, ze aj priemerne vzdelanemu cloveku bi malo bit jasne, ze ypsilon v slovencine je zbitocni. |
To máš nejakú optimistickú mienku o intelektuálnej úrovni „priemerne vzdelaného“ človeka. 
Práve naopak, často najväčšími obhajovačmi zachovania Y sú takzvaní intelektuáli. Jednoduchý človek ľahšie pochopí, že je to písmeno zbytočné. Takzvaný intelektuál, práve naopak, na tom zakladá svoju pýchu, že sa dokáže nabifliť všetky pravidlá výskytu nezmyselného písmena Y a práve na tomto, nie na kvalite svojich myšlienok, zakladá svoju exkluzivitu, práve tým všetkým, čo sa v živote nabiflil, sa chce odlíšiť a vyvýšiť od „obyčajných“ ľudí.
Inteligenciu pisateľa najlepšie rozpoznať na základe obsahu jeho myšlienok – alebo, ak sa nám nechce analyzovať obsah myšlienok (a komu by sa to chcelo, všakže), stačí v ktoromkoľvek texte pozerať na používanie interpunkcie alebo spojok vo vetách. Na správne a efektívne využívanie rôznorodých interpunkčných znamienok (čiarok, pomlčiek, dvojbodiek, zátvoriek atď.) a rôznych druhov spojok (a, i; alebo; ale, avšak; preto; napriek tomu; ...; členenie textu na vety a odseky) sa totiž jednoznačne vyžaduje inteligencia.
Naproti tomu na nabiflenie sa pravidiel používania nezmyselného písmena Y sa pravá ľudská inteligencia nevyžaduje. To je záležitosť strojového namemorovania. Ako hovorieval môj gymnaziálny telocvikár, „to dokáže aj cvičený foxteriér“. 
A predsa bežne vidíme, že typický intelektuál zakladá svoju pýchu v prvom rade na všetkom tom, čo sa dokázal nabifliť, čiže na svojich encyklopedických znalostiach. Krásna ilustrácia takéhoto typu vedomostí sú práve pravidlá písania absurdného písmena Y v slovenčine.
Takže nezdieľam tvoj optimizmus, Ioan, ohľadom toho, čo všetko „je jasné priemerne vzdelanému človeku“.  
_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... 
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito:  |
|
| Návrat hore |
|
 |
palsoft
štamgast fóra
Na fóre od: 25. 5. 2006
Príspevkov: 101
Bydlisko: Bratislava
Reputácia: 515.8
Hlasovania: 2
|
| Zaslané: utorok, 4. septembra 2007, 14:13 Téma: |
|
|
Trošku sa vám do toho primiešam.. Ak budete chcieť vytvoriť petíciu, nebude treba na to vyhradiť veľa času. Na stránke http://www.petitiononline.com/ sa dá vytvoriť ľahko a rýchlo a jej znenie si ľudia nebudú môcť určovať, keďže znenie zadá autor.. Ľudia sa len pod ňu podpíšu.
Takáto petícia sa dá neskôr nazbieraním určeného počtu hlasov automaticky odoslať na zadaný orgán. Myslím, že to by bol ideálny štart pre vašu myšlienku. |
|
| Návrat hore |
|
|
Ipsilon
štamgast fóra
Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117
Reputácia: 477.7
|
| Zaslané: utorok, 4. septembra 2007, 16:24 Téma: |
|
|
| palsoft napísal(a): | | Ak budete chcieť vytvoriť petíciu, nebude treba na to vyhradiť veľa času. |
Iste, na zbúchanie zopár viet o tom, že chceme zrušiť písmeno Y, naozaj stačí zopár minút.
Ja som hovoril o petícii s presvedčivou argumentáciou. Kdesi som čítal definíciu ideálneho literárneho štýlu: to je vraj taký, ktorý pochopia zametači a neurazí univerzitných profesorov. Čiže text petície za zrušenie písmena Y v slovenčine by mal byť prijateľný aj po intelektuálnej a vedeckej stránke, zároveň by však mal byť plne zrozumiteľný a zaujímavý aj pre bežný národ, a ešte navyše by mal dokázať človeka bez ohľadu na jeho intelektuálnu úroveň chytiť za srdce. 
Napísať niečo také bude, podľa mňa, pekelne ťažké a časovo náročné. Pritom výsledný text petície nemá byť dlhý – ó nie. Stačí zopár riadkov či odsekov. Ale tie by mali dokázať človeka (národ) vyburcovať, ako kedysi protikomunistický manifest Dvetisíc slov. 
Palsoft a Ioan, keď ste vy dvaja takí optimisti, že sa ľahko dá navrhnúť text petície, tak to skúste a pošlite svoj návrh znenia petície sem do diskusného fóra... Hocikto môže poslať svoj návrh znenia. Ja žiaľ ani na toto nemám práve čas... Ale rád prispejem svojimi pripomienkami či pozmeňujúcimi návrhmi ku zneniu, ktoré predloží niekto iný. Možno spoločnými silami niečo presvedčivé vytvoríme.
Áno, ale online petície nie sú dôveryhodné. Len náhodne som si tam otvoril napríklad jednu stránku s podpismi k petícii za záchranu gréckych lesov a sú tam (pod 2839) podpisy ako „John z Amsterdamu“ a „Dimitris z Grécka“.
OK, čiže my by sme mali online petíciu za zrušenie Y, kde by boli podpísaní Ďuro z Malaciek, Mara z Liptova a Fero od Levoče. A čo ďalej  Asi by tá iniciatíva skôr utŕžila posmech, než aby sa ňou niekto seriózne zaoberal... 
_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť...
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: |
|
| Návrat hore |
|
|
Ioan
adept(ka) fóra
Na fóre od: 31. 8. 2007
Príspevkov: 22
Reputácia: 106.7
Hlasovania: 1
|
| Zaslané: utorok, 4. septembra 2007, 19:11 Téma: Preverovanie priezvisk. |
|
|
No dobre, ale ti si mislis', z'e niekto bude preverovat vsetki tie priezviska na petic'nih' harkoh' ?
No, to bi som h'cel vidiet toho fanatika.....
Ja netvrdim, z'e to ma bit "diplomova praca", ale neh'apem, prec'o bi to malo bit pisane zloz'ito - to predsa nepojde na sutaz' v recitacii, alebo do OSN.
Moz'no bi nebolo zle to najprv uverejnit v nektorih' novinah' a c'asopisoh', s podrobnim popisom o c'o tam vlastne ide a potom uz' len zbierat podpisi.
Pripadne nejaki mens'i komentar k tomu bi bol dobri aj v TV. |
|
| Návrat hore |
|
|
hosť fóra
|
| Zaslané: nedeľa, 9. septembra 2007, 12:51 Téma: Vse-slovane lingva. |
|
|
S L O V A N O (S-lingva)
MODERNE KONSTRUKTE SLOVANE LINGVA
( moderny umely slovansky jazyk )
BAZE GRAMATIKA – zakladna gramatika
ABCD (26 literi – 26 pismen)
a, b, c, c‘, d, e, f, g, h, h‘, i, j, k, l, m, n, o, p, r, s, s‘, t, u, v, z, z‘
S-lingva Slovensky
c' - č
s' - š
z' - ž
h' - ch
dz' - dž
Slovosledenie es volne.
Kien fonem es spojite so en litera a kien litera reprezentit en fonem.
Ak vi slis’it slovo vi moz’et toi skribit a ked vi toi vidit vi moz’et toi gvorit.
Tam ne egzistit neki stres na slog
Slovosled je volny.
Kazda hlaska sa spaja s jednym pismenom a kazde pismeno predstavuje jednu hlasku.
Ak pocujete slovo mozete ho napisat a ked ho vidite mozete ho povedat.
Neexistuje tam ziadny prizvuk na slabikach.
Pismena q, w, y, x, ch sa pouzivaju len v osobnych menach a geografickych nazvoch :
(Lydia,Sydney,Cyprus, Felix, Egypt, Willson, New York, Quito, Mexiko,Chemnitz, Londin,
Paris, Beograd, Moskva, Praha, Roma, Wars'awa, Kahira, Kipros
Vele Britania (Velka Britania), Anglia (Anglicko), Bavaria(Bavorsko), Viena (Vieden)
Pisanie cudzich slov : olimpiada, fizika, dinamika, simbol, bicikel
SUBSTANTIVI – podstatne mena
Jednotne cislo podstatnych mien je v prirodzenom tvare :
sport, otec, mama, dieva (dievca), junak (chlapec), deta (dieta), zem, reka, grod (mesto), fabrika (zavod)
more, ezero (jazero), planeta, kosmos, galaksia, veda, radio, komputer, ekipaz' (posadka), gord (pevnost)
vokabular (slovnik), denar (peniaz), dom, mur, osada (dedina), mesto (miesto), stat (stat) luc‘ (svetlo) breg (breh)
Mnozne cislo : koncovka - i
luc‘- luc‘i, otec - oteci, brat - brati, komputer - komputeri, sport - sporti, aeroplan - aeroplani, aviator – aviatori,
ekipaz' - ekipaz'i, mesec - meseci, den - deni, tiden - tideni, noc - noci, rok - roki, den - deni, put - puti, denar – denari
Podstatne mena konciace sa na samohlasku :
nome - nomi, mama - mami, auto - auti, krilo - krili, herba - herbi, triska - triski
larva - larvi kamera - kameri, posta - posti, funga - fungi, raketa - raketi,
planeta - planeti, litera - literi, prognoza - prognozi, Zuza – Zuzi, Ana – Ani, Peter - Peteri
Podstatne mena konciace sa na dvojhlasku : -ia, -io, -eo :
instrukcia - instrukcii, bakteria - bakterii, tragedia - tragedii, televizia - televizii, radio - radii,
evolucia - evolucii, distancia - distancii, galaksia - galaksii, video – videi
Zivotne podstatne mena pri ktorych sa da rozoznat rod (pohlavie) : ten, ta
PODSTATNE MENA MUZSKEHO POHLAVIA – pred podstatne meno sa dava : ten
ten muz', ten kon, ten pes, ten orol, ten krokodil, ten lev, ten slon, ten delfin,
ten direktor, ten s'ofer, ten europan, ten robotar, ten traktorist, ten stientist
PODSTATNE MENA ZENSKEHO POHLAVIA – pred podstatne meno sa dava : ta / -a
ta germanian(a) - nemka, ta anglian(a) - anglicanka, ta slovakian(a) - slovenka, ta rusian(a)
ta europan(a) – europanka, ta s'ofer(a) - soferka, ta kosmonaut(a) – kozmonautka,
ta direktor(a) - riaditelka, ta robotar(a) - robotnicka, ta vedar(a) / ta siencist(a) – vedkyna,
ta orol - orlica, ta slon - slonica, ta lev - levica, ta kot - macka, ta delfin – delfinica
· Koncovka –a sa moze pridat za podstatne mena zivych osob zenskeho rodu, napr.
s’ofera, europana, kosmonauta, vedara pricom sa uz nemusi pouzit ta pred podstatnym menom.
ROD / POHLAVIE NESPECIFIKOVANE : to
to lev, to medved, to kot(macka,kocur), to hus(hus,gunar), to delfin, to tur (krava, byk)
to dub, to javor, to lipa, to breza, to motil, to riba, to pteric(vtak),
to zover(zviera), to savec(cicavec), to insekt(hmyz), to mis‘
to komputer, to stol, to strom, to olej, to stolica, to hrnec, to dom, to ulica,
to autobus, to list, to zem, to mas'ina(stroj, masina), to oel(olej),
Mladata zvierat sa tvoria slovom : june napr. june kon - konik, june kot - maciatko, june kura - kuriatko, june lev - levica
ADJEKTIVI – Pridavne mena
Zakoncenie na : - e
pekne, dobre, rih'le, interesante – zaujimavy,a,e, slabe, mocne, terme - teplý,á,é, mizerne – zly
astere noc – hviezdnata noc, terme diferencia – teplotny rozdiel, polare – polarny,a,e, pale – horlavy,a,e
Globe gravitacia / Geogravitacia – Zemska pritazlivost , Lune luc‘ – Mesacny svit/svetlo, dene tiket – denny listok,
komputere igra-pocitacova hra,
televizie program – televizny program, Severe Polare Cirk – Severny polarny kruh, nove – novy,a,e, Nova – novovzniknuta hviezda
Podstatne mena zakoncene na – e, ostavaju nezmenene (more breg – morsky breh)
ADVERBI - Prislovky
Zakoncenie na : - o
dobro, pekno, pomalo, stalo, rih'lo, nahlo, malo,
termo - teplo, mezo - medzi,
Podstatne mena zakoncenen na - o zostavaju nezmenene : radio transmite – radiovo vysielane, racio narobite – rozumne urobene
termo odevite – teplo oblecene,y,a
Kreatenie ov adverbi zo verbi – Tvorba prisloviek zo slovies
Pridanie koncovky - o k neurcitku slovesa :
skribit / skribito (pisat / pisomne) , sunit / sunito (slnit sa(opalovat sa / slnecno), videt / videto (vidiet / viditelne)
Gradacia ov adjektivi a adverbi - Stupnovanie pridavnych mien a prisloviek :
vic - viac
nai - najviac
vic pomalo(pomalsie) / nai pomalo(najpomalsie), vic pekno(krajsie) / nai pekno(najkrajsie),
vic dobre(lepsie) / nai dobre(najlepsie)
Tie es vic rih'le kao ten - Oni su rychlejsi ako on.
Ta il nai pomale zo vse - Ona je najpomalsia zo vsetkych.
PREPOZICII - Predlozky
pri, na, vo - v, od, do(smerom dovnutra), cez, pod, nad, so – spolu s, s – prostrednictvom (7pad), zo(smerom z vnutra von),
ku (smerom k), po, pred , za , mezo – medzi, uprostred, o, via – cestou, sposobom
o pette c'as - o piatej hodine
o pet c'asi - o pat hodin
Junak idet do les - Chlapec ide do lesa (k nemu a do vnutra)
Junak idet ku les - Chlapec ide k lesu (smerom)
Junak es vo les - Chlapec je v lese (vnutri)
Skolar idet do skola – Ziak ide do skoly
Skolar es vo skola – Ziak je v skole
Skolar idet zo skola – Ziak ide zo skoly
Skolar idet ku skola – Ziak ide ku skole
KONJUNKCII - Spojky
a, i , tez'(tiez, aj, tak isto)
VERBI - Slovesa
Neurcitok slovesa – zakoncenie na : - t
sportit , grat , idit , gvarit , spat , vedet , kalkulit – pocitat, videt
luc’it - svietit, publikit – vydavat, publikovat, audit – pocuvat, observit – sledovat, pozorovat, medikit - liecit
Tvorba slovies z podstatnych mien je neobmedzena (sarkazmus - sarkazit, litera - literit, fonia - fonit, skopenie - skopit,
skribenie – skribit, observenie - observit, maenie - mat, laborenie - laborit, skienie - skit, komputenie - komputit,
agrenie - agrit, medikenie – medikit, luc‘ – luc’it, vera – verit, litera – literit, fonia – fonit
- preterite c'as - minuly cas : - l
- prezente c'as - pritomny cas : - t (infinitiv)
- future c'as - buduci cas : - m
Mi gvarit - Mi hovorime / rozpravame
Mi gvaril - My sme hovorili / rozpravali
Mi gvarim - My budeme hovorit / rozpravat
Konjugacia ov verbo - Casovanie slovies bit - byt
Preterite c'as - Minuly cas :
ja il - ja som bol mi il - my sme boli
ti il - ty si bol vi il - vy ste boli
ten il - on bol tie il - oni boli
ta il - ona bola
to il - to/ono bolo
Prezente c'as - Pritomny cas :
ja es - ja som mi es - my sme
ti es - ty si vi es - vy ste
ten es - on je tie es - oni su
to es - to/ono je
Future c'as - Buduci cas :
ja em - ja budem mi em - my budeme
ti em - ty budes vi em - vy budete
ten em - on bude tie em - oni budu
ta em - ona bude
to em - to/ono bude
KONDICIONALE FORMA – Podmienovaci sposob : bi
ja bi muset - musel by som
ja bi trebit - mal by som (povinnost)
ja bi smiet - smel by som
ja bi moz‘et - mohol by som
KONDICIONALE FORMA OV PRETERITA – Minuly podmienovaci sposob : bi + - l
ja bi musel - bol by som musel
ja bi trebil - bol by som mal (povinnost)
ja bi smiel - bol by som smel
ja bi moz‘el - bol by som mohol
imat – mat (vlastnit), mat – mat (povinnost), h'cet - chciet
moz‘et - moct, smiet - smiet, muset - musiet,
ja imat - ja mam
ja imal - ja som mal
ja imam - budem mat
ja bi imat - mal by som
ja bi imal - bol by som mal
ja mat - mam (povinnost)
ja mal - mal som (povinnost)
ja mam - budem mat (povinnost)
ja bi mat - mal by som (povinnost)
ja bi mal - bol by som mal (povinnost)
ja h'cet - chcem
ja h'cel - chcel som
ja h'cem - budem chciet
ja bi h'cet - chcel by som
ja bi h'cel - bol by som chcel
ja moz‘et - mozem
ja moz‘el - mohol som
ja moz‘em - budem moct
ja bi mz‘et - mohol by som
ja bi moz‘el - bol by som mohol
ja smiet - smiem
ja smiel - smel som
ja smiem - budem smiet
ja bi smiet - smel by som
ja bi smiel - bol by som smel
ja muset - musim
ja musel - musel som
ja musem – budem musiet
ja bi muset - musel by som
ja bi musel - bol by som musel
KVESTIA - otazka
Robit ti ? - Robis ?
Robil ti ? - Robil si ?
Robem ti ? - Budes robit ?
NEGACIA - zapor ne
ja ne robit - nerobim / nepracujem
ja ne robil - nerobil som / nepracoval som
ja ne robem - nebudem robit / nebudem pracovat
PASIVE ROD OV VERBO - trpny rod slovesa :
neurcitok + pripona - e
Libro es skribite s moi priatel - Kniha je napisana mojim priatelom
Libro il skribite s moi priatel - Kniha bola napisana mojim priatelom
Libro em skribite s moi priatel - Kniha bude napisana mojim priatelom
PERFEKTE FORMA OV VERBO – Dokonaly cinny tvar slovesa : na -
na + neurcitok (naskribit, narobit, naedukit, naplanit, navarit, naplantit)
na + - l ( napr. Ja naskribil to - Napisal som to )
na + - m (e.g. Ja narobim to do sutra – Urobim to do zajtra)
Tie bi narobil to, ak bil tam - Boli by to urobili, keby tam boli.
(bi + il = bil)
Tie naskribim to - Napisu to
Tie naskribil to - Napisali to
PERFEKTE PASIVE FORMA OV VERBO - Dokonaly trpny tvar slovesa na .... te
Libro es naskribite s moi priatel - Kniha je napisana mojim priatelom
Libro il naskribite s moi priatel - Kniha bola napisana mojim priatelom
Libro em naskribite s moi priatel - Kniha bude napisana mojim priatelom
MENENIE OV STATUS - zmena stavu : pre
vic prevelit - zvacsit vic premalit - zmensit
vic prevelij - zvacsi ! vic premalij - zmensi ! (imperativ)
pretmavit - stmavnut pretmavite - stmavnuty
presvitit - presvietit presvitite - osvetleny, presvieteny
prestaret - zostarnut prestarete - zostarnuty
prekamenit - skameniet prekamenite - skameneny
OPOZIT - protikladna cinnost : roz
vazat / rozvazat - viazat / rozviazat
kluc'it / rozkluc'it - zamknut / odomknut
budovat / rozbudovat - postavit (vybudovat) / zburat
KREATENIE OV SUBSTANTIVI ZO VERBI – Tvorba podstatnych mien zo slovies :
Vynechanie poslednej samohlasky + koncoveho -t a pridanie - enie, mnozne cislo – eni
robit - robenie, skribit - skribenie, numerit - numerenie
dat - daenie, agrit - agrenie, laborit - laborenie
daeni, robeni, skribeni, numereni, agreni, laboreni
* jednoslabicne slova su tvorene vynechanim koncovky - t : dat - daenie -daeni, spat - spaenie - spaeni
CIVIL OV NACION - Prislusnik naroda : an / ani (pl.)
germanian(i), italian(i), rusian(i), amerikan(i), c'eh'ian(i), slovakian(i), polakian(i), hungarian(i), spanian(i),
francian(i), s'vedian(i), ukrainan(i),europan(i), japonian(i), arabian(i), afrikan(i), australian(i),eskiman(i)
ameroindian(i), judean(i), cigan(i)
LINGVA - jazyk - zakoncenie : - o
germanio – nemcina/nemecky, rusio – rustina/rusky, slovakio – slovencina/slovensky, c'eh'io – cestina/cesky,
anglio – anglictina/anglicky, belorusio – bielorustina/bielorusky
polakio – polstina/polsky, slovenio – slovincina/slovinsky, ukraino – ukrajincina/ukrajinsky, latvio – lotistina/lotissky,
litvio – litovcina/litovksy, estonio – estoncina/estonsky,
japonio, arabio, francio, italio, spanio, holandio, serbio, h'rvatio, macedonio, bulgario, esperanto, slovio, ido,
slovano, kelto, hebreio, koptio, staroegypto, kec'uano, maio, azteko, arabio, c'ino, basko, katalanio, afrikano,
but : interlingva, slavisk, proslava, slovianski, slezan, volapuk, occidental, novial, latina, glosa, dunia
germane lingvi – germanske jazyky, romane lingvi – romanske jazyky, slovane lingvi – slovanske jazyky
rusie lingva – rusky jazyk, slovakie lingva – slovensky jazyk, anglie lingva – anglicky jazyk
alebo : lingva germanio, lingva rusio, lingva slovakio, lingva anglio, lingva c’ino, lingva polakio
PARTICIP - s -enie
S s'oferenie auto ten slis‘al muzika - Soferujuc auto, pocuval hudbu
DEKLINACIA OV SUBSTANTIVI - Sklonovanie podstatnych mien
Nominativ To es dom - To je dom
Genitiv - ov To es auto ov otec
Dativ - om Ti em dat to libro om deti
Akuzativ Tie nabudoval dom - Postavili dom
Dom il nabudovate s tiem - Dom postavili
Lokal : predlozka o
( o mama – o mame, o otec – o otcovi, o nam – o nas, o me – o mne,
o te – o tebe, o tenu – o nom, o tau – o nej, o tiem – o nich )
Ins'trumental : predlozka s
( s mama – mamou, s otec – otcom, s nam - nami, s me - mnou, s te - tebou,
s tenu - nim, s tau - nou, s tiem - nimi)
*Rozlisujte : s (prostrednictvom) so (s, so)
V pripade podstatneho mena v 4. pade na zaciatku vety, toto je v trpnom rode :
Dom il nabudovate s tiem - Dom bol postaveni nimi (Dom postavali)
To es govorite o te - Hovori sa o tebe.
Auto es s'oferite s otec - Auto je vedene(soferovane) otcom
Kafe es servite s c'as'iner - Kava je servirovana casnikom
Kafe es so cukor - Kava je s cukrom
Bit s te, ja bi ne idet tam - Keby som bol tebou nesiel by som tam
Ja bi idel tam so te - Bol by som tam siel s tebou
libri ov oteci – knihy otcov, komputeri ov junaki – pocitace chlapcov,
om sportisti - sportovcom, om s’oferi - soferom
IMPERATIV : zakladna forma slovesa bez koncovky neurcitku ( - t ), pridanie pripony - j
idet - idej (chod) videt - vidij (pozri) skribit - skribij (var) edat – edaj (jedz)
robit - robij (rob) audit - audij (pocuvaj) c'itat - c'itaj (citaj) z'it - z'ij (zi) spat – spaj (spi)
bez'it - bez'ij (bez) varit - varij (var) kalkulit - kalkulij (pocitaj) bit - bij (be) sedet - sedej (sit)
skribij ! - pis ! mizej ! - zmizni ! imperij ! - vladni ! vitaj - vitaj
vi skribij ! - piste ! vi mizej ! - zmiznite ! vi imperij ! - vladnite ! vi vitaj - vitajte
mi skribij ! - pisme ! mi mizej ! - zmiznime ! mi imperij ! - vladnime !
KREATENIE OV SLOVI - Tvorba slov
librit (pisat knihu) - libro (kniha) - libri (knihy) - librar (spisovatel) - librari (spisovatelia)
- librenie (pisanie knihy) - nalibrit (napisat knihu) - nalibrenie (napisanie knihy) - librite (pisana kniha)
- nalibrite (napisana kniha)
literit (pisat) - litero (pismeno) - literi (pismena) - literar (pisatel, spisovatel) - literari (pisatelia, spisovatelia)
- literenie (pisanie) - naliterit (napisat) - naliterenie (napisanie) - literite (pisane) - naliterite (napisane)
edukat (ucit, vyucovat, vzdelavat) - eduka (ucenie, vzelavanie) - eduki (ucenia) - edukar (ucitel, vzelavatel)
- edukari (ucitelia, vzdelavatelia) - edukenie (ucenie, vzdelavanie) - naedukit (naucit)
- naedukenie (naucenie ) - edukate (ucene, vzdelane) - naedukate (naucene)
veda (veda) - vedet (vediet, poznat) - vedenie (znalost, poznatok) – vedar (vedec)
more (more) - namorar (namornik)
plavat (plavat) - plavenie (plavanie) - plavar (plavec)
kral – kralozem (kralovstvo)
otec, otecenie (otcovstvo)
mater (matka), materenie (materstvo)
brat (brat) – bratenie (bratstvo)
vodi (vodstvo), namorenie (namornictvo)
PERSONE ADVERBI – Osobne zamena
Nominativ Dativ / Akuzativ Genitiv
ja - ja me - mi, mne, ma moj - moj
ti - ty te - tebe, ta tvoj - tvoj
ten - on, ten tenu - jemu, mu tenoj - jeho
ta - ona, ta tau - jej, ju taj - jej
to - to, ono tom - tomu, mu toj - toho, ho
mi - my nam - nam, nas nas‘ - nas
vi - vy vam - vam, vas vas' - vas
tie - oni tiem - im, ich tieh‘ - ich
ti - ti (singular) vi - vy (plural)
tuten, tuta, tuto - tento, tato, toto
tamten, tamta, tamto - tamten, tamta, tamto
ten, ta, to – su osobne a zaroven ukazovacie zamena
· su iba v zakladnej forme
Osobne / ukazovacie zamena pri sklonovani su vo 4. pade :
Tiem ja videl - Tych som videl
Bez te mi ne idem - Bez teba mi nejdeme
REFLEKSE ADVERBO – Zvratne zameno se - sa
Tie edukem se to future tiden - Budu sa to ucit buduci tyzden
NUMERI - Cislovky
Baze numeri – Zakladne cislovky Rade numeri (-te) – Radove cislovky
0 - nul, zero 0th - nulte, zerote ( zeroth, nilth)
1 - en 1st - ente
2 - dve 2nd - dvete
3 - tri 3rd - trite
4 - s'tir 4th - s'tirte
5 - pet 5th - pette
6 - s'es 6th - s'este
7 - sem 7th - semte
8 - os 8th - oste
9 - dev 9th - devte
10 - des 10th - deste
11 - desen 11th - desente
12 - desdve 12th - desdvete
13 - destri 13th - destrit
14 - dess'tir 14th - dess'tirte
15 - despet 15th - despette
16 - dess'es 16th - dess'este
17 - dessem 17th - dessemte
18 - desos 18th - desoste
19 - desdev 19th - desdevte
20 - dvedes 20th - dvedeste
21 - dvedesen 21th - dvedesente
22 - dvedesdve 22th - dvedesdvete
30 - trides 30th - trideste
40 - s'tirdes 40th - s'tirdeste
50 - petdes 50th - petdeste
100 - sto (hekto) 100th - stote (hektote)
1000 - tis (kilo) 1 000th - tiste (kilote)
1 000 000 - milion (mega) 1 000 000th - milionte (megate)
1 000 000 000 - bilion (giga) 1 000 000 000th - bilionte (gigate)
Multiplikacia : - krat dvekrat – dva krat, deskrat – desat krat
Dividencia : del deleno / delene
Frakcia : - ina dveina – polovica, desina - desatina, stoina - stotina, tisina - tisicina
PLUSENIE OV NUMERI - Scitavanie cisel
os plus sem es (ekvat) despet 8 + 7 = 15
MINUSENIE OV NUMERI - Odcitavanie cisel
despet minus sem es (ekvat) os 15 - 7 = 8
MULTIPLENIE OV NUMERI - Nasobenie cisel
dve krat tri es s'es 2 x 3 = 6 des krat sto es tis (des krat hekto es kilo) desat krat sto je tisic
tis krat milion es bilion (kilo krat mega es giga) tisíc krat milion je miliarda
DIVIDENIE OV NUMERI - Delenie cisel
des del pet es dve desat deleno pat su dve
bilion del tis es milion (giga del kilo es mega) miliarda deleno tisíc je milion
FRAKTI - Zlomky
dveina (en lom dve) 1/2 triina (en lom tri) 1/3 dev milionina (dev lom milion / dev lom mega) 9/1 000 000
DESINE NUMERI - Desatinne cisla
nul cele en (en desina) - 0,1 nul cele dve (dve desini) - 0,2
nul cele en milionina / en milionina (nul cele en megaina) 0,000 001
EKVATA - Rovnica (Ekvati - Rovnice)
E es ekvate m krat c kvadrat (E = mc2)
102 - des na dve / des na kvadrat, 103 - des na tri / des na kubik, 104 - des na sxtir 105 - des na pet
DECIMALE SISTEM - Desatinny system
meter, liter, kilogram
kvadrate meter (stvorcovy meter), kubike meter (kubicky meter), obkvadragonal (oblong, rectangle)
cirk (kruh), polcirk (polkruh), radius (polomer), diameter (priemer), diagonala (uhlopriecka), kula (gula),
trigonal (trojuholnik), kvadragonal (stvorec), pentagonal (patuholnik), heksagonal (sestuholnik), oktagonal (osemuholnik)
linea (ciara), horizontale / vertikale linea (horizontalna/verticalna ciara), goniomer (uhlomer) prizen (hranol)
perimeter (obvod, okruh), paralele linei (paralelne ciary), krive linea (krivka), priame linea (priama ciara),
cilinder (valec), konus (kuzel), kubus (kocka), limite linea (suradnica, usecka), bod (dot), linea (ciara, ciarka),
Prefiksi - Prefixes
roz - : rozlomenie, rozdelit
eks - : eksprezident, eksmuz'
re - : rerobit, revolbit, reotvorit, revidit, retranslit, revokit, restartit, reskribit, restavit, recenzit
Sufiksi - Sufixes
-ist / -ar / -er /- or /-ik / -an / -ant : dentist, pesnist, reparist, medicist, elektrikar, kastelan, kaplan, muzikant,
pecar, s'ofer, doktor, aviatik, lesnik,
- cia : urgencia, novelizacia, recepcia, pozicia, agencia, literacia
- izmus : antagonizmus, socializmus, fas’izmus, kapitalizmus, humanizmus
- enie : materenie(materstvo), bratenie(bratstvo),
Prezentenie tekstiov :
"Mi konkluzit tak, z'e opozito tim mnogokrate obstrukcii a h'aosi od reciprocie kontakt, kor formit
zo variacia, zo lekost a ne perfekcia ov lingva, ne ostat ov efektive medium, nez' abi se kompletit
nove vic leke lingva, nad vse ine uz' zname, abi mi moz'et edukit to bez c'ase a objektive deficit ... "
Jan Amos Komensky, VIA LUCIS
"En triina ov nas' z'ivenie il bi pridate nam ak akceptenie ov pomocite lingva il edukenie ov ine
naturale lingvi limitite na racie kriterium"
G.W.Leibniz |
|
| Návrat hore |
|
|
Ipsilon
štamgast fóra
Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117
Reputácia: 477.7
|
| Zaslané: nedeľa, 9. septembra 2007, 13:14 Téma: |
|
|
Hehe, dobrá divočina.
Každopádne, o takéto experimenty mám nulový záujem a tiež si myslím, že majú nulovú šancu na úspech.
Zmysel by malo vytvorenie celosvetového dorozumievacieho jazyka, ako bol kedysi ideál esperanta. Ale takýto celosvetový dorozumievací jazyk asi ťažko vznikne na podklade slovanských jazykov, pretože naše, slovanské slová, sú už vo svojom základe príliš zložité, aj pri vyššie uvedených zjednodušeniach.
Momentálne má najbližšie k statusu celosvetového dorozumievacieho jazyka angličtina, určite vo veľkej miere aj zásluhou svojej primitívnej gramatiky a množstva jednoslabičných slov. Áno, anglický pravopis a čiastočne výslovnosť sú zložité, ale suma sumárum sú ešte stále jednoduchšie než gramatika a slovné základy iných jazykov.
Vyššie uvedený konštrukt mi mimochodom pripomína zavedenie zbytočného písmena Y do slovenčiny. Veď to nezmyselné písmeno Y máme dnes v slovenčine len preto, lebo si niekto pred ca. 150 rokmi zmyslel, že ide silou-mocou zjednotiť slovanské abecedy.  Takže, v rámci slovanského zjednocovania sme si nasilu do slovenskej abecedy vopchali nezmyselné písmeno Y a odvtedy vinou tohto počínu trpia nespočetné generácie slovenských školákov a úroveň výučby materinského jazyka v slovenskom školstve.
Takže zavedenie „všeslovanského“ jazyka by bol podľa mňa podobne naivný a neužitočný počin.
_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť...
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: |
|
| Návrat hore |
|
|
I.
hosť fóra
|
| Zaslané: pondelok, 10. septembra 2007, 22:34 Téma: V com je podstata a zmysel jednoduchosti jazyka. |
|
|
Takze aby som ta uviedol na spravnu mieru v tomto, co som publikoval. Toto nie je snaha o vytvorenie svetoveho jazyka ani nicoho podobneho. Je to len akysi naznak, ako by asi mohlo nieco spolocne vyzerat pre takmer 400 milionov slovanov. To je sila, co ? Takyto pocet ludi. Na rozdiel od okolo 5.5 miliona slovakov.
Ja netvrdim, ze tento, alebo ostatne doteraz umelo - vytvorene jazyky by mali byt tymi "vyvolenymi". Je to len akysi priklad toho, co by mohlo za par mozno desiatok rokov existovat.
Ja (a myslim si, ze aj mnohi ini ludia) ked hovorim nejakym inym jazykom ako slovencinou, nerozmyslam nad tym, ze toto je najaky svetovy jazyk, alebo ci pochadza z tej, ci onej krajiny sveta. Ja (a myslim, ze aj ostatni) sa zameriavame hlavne na to ako to povedat vo tom jazyku. Cize ked hovorime nejakym cudzim jazykom, pre nas je dolezita gramaticka struktura tohto jazyka a zasoba slov, ktoru by sme mali ovladat. A v tom budeme vzdy pozadu za tymi, co sa narodili v takych krajinach, ktorych materinskym jazykom je niektory zo svetovych jazykov. Pocul som hovorit mnohych cudzincov, ktori zili aj niekolko desiatok rokov v danom state, ale ani jeden z nich nemal taku vyslovnost a taku pohotovu a plynulu rec a sled myslienok ako "domorodec".
To, co som tu "nacrtol" je mozno len akasi "schema"ako by mal takyto jazyk vyzerat. Niektori robia z jazyka "hotovu vedu", alebo ho chapu ako nieco vynimocne, cim si dokazuju svoju "mudrost". Avsak jazyk je len akysi "prostriedok" na dorozumenie sa s inymi ludmi. Aky je rozdiel v tom, ci ty tu vetu povies tak, alebo onak, ci tam pouzijes taky vyraz, alebo iny, pokial oba vyrazy maju ten isty vyznam, pojem a pod.
Tu by malo ist o nieco ine, ako len o obycajne "vystatovanie sa" ako dokonale niekto ovlada ten, ci onen velmi tazky jazyk. Jazyk sa neda porovnavat s vysokou matematikou, kde zlozitost je naturalne podmienena. Neznamena to totiz to, ze cim tazsi jazyk, tym je dokonalejsi, alebo krajsi, pripadne je nieco viac ako tie ostatne, ktore su jednoduchsie. Vsetko je len sila zvyku. Na co si ludia zvykli po starocia, to pouzivaju. To vsak neznamena, ze je to nemenne, alebo to najspravnejsie, co bolo vymyslene pre ludi. Samozrejme, ze ten kto stavia svoju karieru na dokonalom ovladani tazkeho jazyka, sa ho len tak lahko nevzda (a povedal by som, ze vobec sa ho nebude chciet vzdat, pretoze tym padom by sa stal zbytocnym v ludskej spolocnosti.) Vsak sa nadarmo nehovori, ze zvyk je zelezna kosela. Nieco podobne je to aj s tym zjednodusovanim slovenciny. Ten, kto je dokonale "nabifleny" kde sa ma dat ake i/y, a jeho kariera je na tom zalozena, tak sa toho bude drzat zubami-nechtami po cely svoj zivot. To iste plati aj pre esperanto. Krajiny ktore "hraju svetovy prim" so svojim jazykom ako anglicania, USA, Australia, Kanada, Novy Zeland..., alebo aj s mensim rozsirenim ako Francuzsko, Nemecko, Spanielsko, nikdy nijaky celosvetovy jazyk nebudu chciet prijat. Slovanom vsak nebrani nic, preco by to nemali urobit a zjednodusit si tak svoj zivot. Prijatie takehoto jazyka (popri pokracujucom vyucovani svojich "domacich" jazykov) nema ziadnu nevyhodu. Ma vsak desiatky, mozno stovky vyhod. Nevidim oblast zivota ludskej spolocnosti v ktorej by mal nevyhodu. Totiz robit nieco pre 2 miliony ludi (Slovinsko), alebo pre 5.5 miliona ludi (Slovensko, alebo 10 milionov ludi (Cesko), alebo 4.5 miliona ludi (Chorvatsko), atd, atd, atd je ine ako robit nieco pre takmer 400 milionov ludi, napr. v cestovnom ruchu, filmovom, divadelnom priemysle, v publikacii knih, novin, casopisov, spolocnych ekonomickych, vedeckych, roznych kulturnych a inych spolocenskych podujatiach, atd, atd, atd. Alebo si myslite, ze je lepsie, ked sa poliak rozprava s chorvatom, alebo slovak s bulharom, alebo cech s ukrajincom v anglictine, nemcine, francuzstine, alebo spanielcine ???
Je to po 1. smiesne a po 2. nase obyvatelstvo nikdy nebude na tom tak vynikajuco, aby mohli bez akychkolvek problemov riesit cokolvek v tychto jazykoch a kejkolvek hlbky a akokolvek plynulo a k tomu este bez chyb. Plynulo bez chyt sa da hovorit len v gramaticky jednoduchom jazyku, kde ludom nezaberie vela casu ako to maju povedat, ale sa mozu sustredit na to, co chcu povedat. |
|
| Návrat hore |
|
|
I.
hosť fóra
|
| Zaslané: pondelok, 10. septembra 2007, 22:42 Téma: Spolocny jazyk pre vsetkych slovanov. |
|
|
A este jednu otazku na "ypsilona" :
"Akym jazykom by si sa ty rozpraval s poliakom, chorvatom, bulharom, rusom, macedoncom, alebo slovincom ?
Len mi nepovedz, ze anglicky.
Totiz keby si sa napr. s poliakom rozpraval v anglictine, tak v tak na slovo a na rozne slovne zvraty narocnych temach by si rychlo "pohorel".
Ja som to skusil so slovencinou a poliak mi odpovedal v polstine. Bolo to celkom plynule a aj sme si na par slov dost dobre rozumeli. No neviem, ci by si tak pochodil s anglictinou, nemcinou, francuzstinou, alebo spanielcinou.
S poliakmi to este ako tak ide, ale co takto so slovincami, macedoncanmi, alebo rusmi ? Tam uz je ta vzajomna zrozumitelnost dost obmedzena.
A toto je ten hlavny dovod, preco "aspon" slovania potrebuju svoj medzinarodny jazyk, ked to uz nevyslo s esperantom v celosvetovom meradle. |
|
| Návrat hore |
|
|
Ipsilon
štamgast fóra
Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117
Reputácia: 477.7
|
| Zaslané: utorok, 11. septembra 2007, 0:12 Téma: Re: V com je podstata a zmysel jednoduchosti jazyka. |
|
|
| I. napísal(a): | | Je to len akysi naznak, ako by asi mohlo nieco spolocne vyzerat pre takmer 400 milionov slovanov. |
Absolútna zbytočnosť 
Opakuješ presne tú stratégiu, ktorá viedla k zaradeniu nezmyselného písmena Y do slovenskej abecedy, kam vôbec nepatrí. Snažíš sa budovať niečo spoločné pre všetkých Slovanov, aj keď niečo také v 21. storočí nie je vôbec potrebné.
400 miliónov Slovanov? Dovoľ prosím, aby som sa zasmial: Väčšina Slovanov sú totiž Rusi, ktorí ťa, s aroganciou typickou pre každý veľký národ, zamietnu pod koberec s každým návrhom vytvorenia spoločného slovanského jazyka.
Typický Rus je samozrejme presvedčený o tom, že ruština je pravý svetový jazyk a všetci sa majú učiť po rusky. Návrh vytvoriť spoločný slovanský jazyk budú Rusi považovať za tak absurdný a naivný, že sa ním vôbec nebudú zaoberať.
Sorry, ak ti beriem ilúzie.
Ďalej: osobne sa netúžim nijako extra zbližovať s národom, ktorý tu na Slovensku nastolil (pravdaže s pomocou domácich prisluhovačov) v roku 1948 komunistickú diktatúru a v roku 1968 ju ešte scementoval vojenskou inváziou našej vlasti. A na následky 41 rokov trvajúcej komunistickej diktatúry (ruského vynálezu) trpí Slovensko dodnes, aj v roku 2007, a zrejme ešte pár desaťročí potrvá, kým sa z toho marazmu spamätáme.
Tiež sa netúžim nejako extra zbližovať s národmi bývalej Juhoslávie, ktoré sa koncom 20. storočia, keď už sa hádam každému civilizovanému človeku zdalo, že niečo podobné v Európe už sa nikdy nestane, ponorili do novej krvavej vojny, kde fanatickí susedia masakrovali svojich susedov len preto, lebo to (ne)boli Srbi/Chorváti/Bosniaci.
Samozrejme nemám nič proti Rusom ani obyvateľom bývalej Juhoslávie Ale tiež si nemyslím, že by sa Slováci mali s nimi zbližovať extra viac než s ktorýmkoľvek iným národom Európy, trebárs s Estóncami, Portugalcami alebo Nórmi.
| I. napísal(a): | | Cize ked hovorime nejakym cudzim jazykom, pre nas je dolezita gramaticka struktura tohto jazyka a zasoba slov, ktoru by sme mali ovladat. A v tom budeme vzdy pozadu za tymi, co sa narodili v takych krajinach, ktorych materinskym jazykom je niektory zo svetovych jazykov. |
Nie je pravda, to sú len predsudky.
Práve opak je často pravdou: cudzinci často ovládajú cudzí jazyk lepšie, „správnejšie“, než bežný príslušník národa, pre ktorého je daný jazyk materinským. Pekný príklad je v klasickom filme Dvanásť rozhnevaných mužov s Henry Fondom, kde Jiří Voskovec hrá prisťahovalca do Ameriky a opravuje gramatiku rodeného neokrôchaného Američana.
| I. napísal(a): | | Avsak jazyk je len akysi "prostriedok" na dorozumenie sa s inymi ludmi. Aky je rozdiel v tom, ci ty tu vetu povies tak, alebo onak, ci tam pouzijes taky vyraz, alebo iny, pokial oba vyrazy maju ten isty vyznam, pojem a pod. |
Vo svojej argumentácii odporuješ sám sebe, I. Najprv hovoríš, že prekáža, že sa (podľa teba) cudzinec nemôže naučiť svetový jazyk tak dôkladne, ako človek, pre ktorého je svetový jazyk zároveň materinským – a teraz zrazu si prišiel na to, že aj tak na takých nuansách nezáleží. 
Súhlasím s druhou z tebou vyjadrených, navzájom si odporujúcich myšlienok: naozaj na nuansách nezáleží.
Všimni si napríklad, ako pápež Benedikt XVI. presadzuje návrat k latinčine v mnohých oblastiach cirkevného života. Teraz cez víkend bol na návšteve v Rakúsku a vo Viedni, pričom jednou z pozoruhodných udalostí bolo, že jeden z Otčenášov sa Benedikt XVI. pomodlil v latinčine, hoci bol v prítomnosti rakúskeho obecenstva.
Latinčina počas celého stredoveku dokázala, aká užitočná a úspešná bola vo funkcii linguy franca, čiže jedného spoločného dorozumievacieho jazyka pre všetkých. Katolícka cirkev nepresadzuje jednu lingvu franca pre veriacich slovanského pôvodu, inú lingvu franca pre veriacich germánskeho pôvodu, tretiu pre veriacich hispánskeho pôvodu atď.
Nie, lingua franca je preto lingua franca, lebo je jediná a spoločná pre všetkých, bez ohľadu na ich národný pôvod.
Tak, ako pre katolícku cirkev je naďalej lingvou franca latinčina, rovnako pre svet biznisu (a nielen ten) je dnešnou lingvou franca angličtina. S tým nič nenarobíš. Možno v budúcnosti nahradí angličtinu v tejto funkcii nejaký iný jazyk, ale v predošlom príspevku som vysvetlil, prečo si myslím, že to nebude jazyk vytvorený na slovanskom modeli.
| I. napísal(a): | | Neznamena to totiz to, ze cim tazsi jazyk, tym je dokonalejsi, alebo krajsi, pripadne je nieco viac ako tie ostatne, ktore su jednoduchsie. |
To máš úplnú pravdu. Už som viackrát v priebehu tejto diskusie argumentoval, že čím dokonalejší, modernejší je nejaký jazyk, tým je jednoduchší.
Preto aj zrušenie písmena Y by bol krok správnym smerom: hneď by sa vďaka zrušeniu tohto nezmyselného písmena slovenčina stala aj modernejšou, aj bližšou k nedosiahnuteľnému „ideálnemu“ jazyku.
V angličtine kedysi, pred takmer 1000 rokmi, existovalo skloňovanie a časovanie podľa vzorov, tak ako ho máme dodnes v slovenčine. Angličania sa neondeli a s pragmatickosťou vlastnou ich povahe jednoducho skloňovanie a časovanie zrušili (zostala len koncovka -[e]s v 3. osobe jednotného čísla slovies, respektíve v množnom čísle podstatných mien).
A my Slováci sa tu pechoríme kvôli zrušeniu jediného písmena Y!
Skloňovanie a časovanie sa nám už samozrejme zrušiť nepodarí (ďalší z dôvodov, prečo je podľa mňa tvoj konštrukt všeslovanského jazyka odsúdený na neúspech) – takéto radikálne zjednodušenia jazyka bolo potrebné vykonať v dávnej minulosti, ešte pred nástupom masmédií, ktoré dovtedajšiu podobu jazyka viac-menej zakonzervovali.
Dnešná doba praje už iba miernejším, nie radikálnym úpravám jazyka. Jednou z takýchto miernych, nie radikálnych úprav by bolo práve zrušenie nezmyselného písmena Y v slovenčine.
| I. napísal(a): | | Krajiny ktore "hraju svetovy prim" so svojim jazykom [...,] nikdy nijaky celosvetovy jazyk nebudu chciet prijat. Slovanom vsak nebrani nic, preco by to nemali urobit a zjednodusit si tak svoj zivot. |
Ale bráni A síce krátkosť času: život je krátky a bolo by hlúposťou mrhať svoj vzácny, obmedzený čas na učenie sa umelého jazyka, ktorý by slúžil iba na dorozumenie sa s inými Slovanmi.   (Navyše to je tiež iba naivná teória, lebo ako som vyššie napísal, najväčší slovanský národ Rusi by sa na akýkoľvek projekt spoločného slovanského jazyka zvysoka vykašľali. A mali by pravdu!)
| I. napísal(a): | | Prijatie takehoto jazyka (popri pokracujucom vyucovani svojich "domacich" jazykov) nema ziadnu nevyhodu. |
Má obrovskú nevýhodu, ktorá prehlušuje všetky domnelé výhody: stratu času.
Čas, ktorý by bolo potrebné venovať na učenie sa umelého jazyka, radšej nech ľudia venujú učeniu sa už existujúceho, skutočného a prevereného svetového jazyka: iste v prvom rade angličtiny, ale aj (ako na našej škole) španielčiny a nemčiny či trebárs aj ruštiny.
| I. napísal(a): | | Totiz robit nieco pre 2 miliony ludi (Slovinsko), alebo pre 5.5 miliona ludi (Slovensko, alebo 10 milionov ludi (Cesko), alebo 4.5 miliona ludi (Chorvatsko), atd, atd, atd je ine ako robit nieco pre takmer 400 milionov ludi |
A presne podľa tej istej logiky robiť niečo pre iba 400 miliónov ľudí je niečo celkom iné, ako robiť niečo pre 6 miliárd ľudí, čiže pre všetkých na tejto planéte.
Kto sa naučí skutočný svetový jazyk, má šancu komunikovať ním kdekoľvek na tejto planéte. Akýkoľvek „všeslovanský“ a navyše umelý jazyk je v porovnaní s takou výhodou žalostne neadekvátny.
Brr, až mi zimomriavky prechádzajú pri takýchto úvahách. Presne tento typ uvažovania viedol k zavedeniu nezmyselného písmena Y do slovenskej abecedy... Vraj aby slovanské národy „boli si bližšie“. Áno, v danej historickej chvíli v druhej polovici 19. storočia (nátlak maďarizácie atď.) to možno bola správna reakcia slovanských národov, ale dnes v 21. storočí je akákoľvek „všeslovanská“ snaha (nielen na jazykovom poli) anachronizmus. Slováci by sa dnes mali zaujímať predovšetkým o to, čo prospeje ich vlastnému rodnému jazyku – slovenčine. A že by to bolo v prvom rade zrušenie písmena Y, na tom sme sa tuším obaja dokázali zhodnúť, Ioan.
| I. napísal(a): | | 2. nase obyvatelstvo nikdy nebude na tom tak vynikajuco, aby mohli bez akychkolvek problemov riesit cokolvek v [svetových] jazykoch a kejkolvek hlbky a akokolvek plynulo a k tomu este bez chyb. |
To je podľa mňa nezmyselný argument. Bezchybne totiž ľudia nedokážu rozprávať ani svojím materinským jazykom.
Latinčina v stredoveku dokazuje, že to, o čom tvrdíš, že nie je možné, je samozrejme možné. Angličtina v dnešnom svete biznisu (viď nadnárodné korporácie) znova dokazuje, že to, o čom tvrdíš, že nie je možné, je dnes samozrejmosťou.
| I. napísal(a): | | Plynulo bez chyt sa da hovorit len v gramaticky jednoduchom jazyku |
Po prvé, bezchybnosť nie je žiadna požiadavka, pretože ani vo svojom rodnom jazyku nehovoria ľudia bezchybne. (Prečítaj si po sebe svoj príspevok, našiel by som v ňom zo 20 chýb.) Po druhé, angličtina je práve takým gramaticky jednoduchým jazykom, aký požaduješ.
| I. napísal(a): | A este jednu otazku na "ypsilona" :
"Akym jazykom by si sa ty rozpraval s poliakom, chorvatom, bulharom, rusom, macedoncom, alebo slovincom ?
Len mi nepovedz, ze anglicky. |
Volám sa Ipsilon, nie „ypsilon“.
Samozrejme, že by som sa s nimi rozprával po anglicky Prepáč prosím, ale vidno, že spriadaš teórie, ale nemáš s týmito vecami praktické skúsenosti.
Naša škola 3 roky pracovala na medzinárodnom projekte Sokrates, kde jednou z partnerských škôl boli aj Poliaci. S nimi sme síce neformálne komunikovali v poľštine z ich strany / v slovenčine z našej strany – ale kedykoľvek bolo potrebné niečo naozaj dôležité precízne dohodnúť (napríklad otázky žiadostí o grant atď.), okamžite sme prešli do angličtiny. Pretože len angličtina nám zaručovala, že si naozaj navzájom rozumieme bez rizika, že každá strana si povedané vyloží po svojom. Pri paralelnom používaní slovenčiny/poľštiny je to viac-menej len také hádanie, tipovanie (hoci väčšinou správne), čo asi práve druhá strana hovorí. 
| I. napísal(a): | | A toto je ten hlavny dovod, preco "aspon" slovania potrebuju svoj medzinarodny jazyk |
Nič také nepotrebujú.  Samozrejme, toto je diskusné fórum, takže plne rešpektujem, že máš na vec celkom iný názor ako ja.
_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť...
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: |
|
| Návrat hore |
|
|
I.
hosť fóra
|
| Zaslané: utorok, 11. septembra 2007, 9:59 Téma: Cast 1. |
|
|
Mas to akesi pomylene.
1. Idei komunizmu nevytvorili rusi, ale nemci a pred nimi este francuzi
(prestuduj si obdobie utoku na Bastilu a Marxa a Engelsa)
2. Potom by si sa nemohol ucit ani anglictinu, pretoze anglicania pozabijali, terorizovali, podmanovali si, zotrocovali ludi po celom svete.
A to iste plati aj pre francuzov, spanielov, holandanov.
3. Aj ten najdemokratickejsi a najhumannejsi system sa da zneuzit hrstkou ludi, ktori su pri moci.
4. To bola masakra vyplyvajuca z historie, dalej z komunistickej "zneuzitej" ideologie a nabozenstva.
(nechcem tym tvrdit, ze s tym ale suhlasim, avsak v kazdom narode sa najdu dobri aj zli ludia a to plati, platilo a bude platit).
5. Tu sa jedna o jazyk a nie o zmyslanie, pretoze takto by sme sa nemohli rozpravat ani s nemcami, talianmi, americanmi, anglicanmi, francuzmi, spanielmi a holandanmi.
6. | citát: | | Práve opak je často pravdou: cudzinci často ovládajú cudzí jazyk lepšie, „správnejšie“, než bežný príslušník národa, pre ktorého je daný jazyk materinským. Pekný príklad je v klasickom filme Dvanásť rozhnevaných mužov s Henry Fondom, kde Jiří Voskovec hrá prisťahovalca do Ameriky a opravuje gramatiku rodeného neokrôchaného Američana. |
-ten scenar vo filme je nastudovany a nabifleny od A po Z. To dokaze kazdy "papagaj". Plynula, pohotova a spravna rec je vysadou domorodych obyvatelov kazdej krajiny. (Kto dokaze z cudzincov lepsie hovorit slovenskyu ako vacsina priemerne vzdelanych slovakov. Samozrejme aj ti robia chyby, ale nie v takom rozsahu ako cudzincia a je dosledok tazkej slovenskej gramatiky. To iste plati aj o ostatnych jazykoch a narodoch sveta).
7. | citát: | | Vo svojej argumentácii odporuješ sám sebe, I. Najprv hovoríš, že prekáža, že sa (podľa teba) cudzinec nemôže naučiť svetový jazyk tak dôkladne, ako človek, pre ktorého je svetový jazyk zároveň materinským – a teraz zrazu si prišiel na to, že aj tak na takých nuansách nezáleží. |
-asi si ma nepochopil. Ked povies napr. slovo STROM, BAUM, alebo TREE, tak to je jedno, avsak pouzivat to plynule v roznych vetnych konstrukciach s mnohymi nepravidelnostami gramatiky, tak to uz je rozdiel. Keby si napr. pouzival namiesto slova STROM slovo BAUM, v slovencine, tak ten jazyk bude stale tak isto tazky ako aj bol. A tak isto ak napr. namiesto slova BAUM pouzijes slovo STROM tak to bude lahsie, pretoze sa bude pouzivat s lahsou nemeckou gramatikou. Takze ja som nemyslel tymto cely jazyk, ale len samostatne slova, ktore sa stavaju tazkymi az ked ich ohybas vo vetach.
8. Latincinu som sa ucil na gymnaziu. Ma velmi tazku gramatiku s porovnani s anglictinou, nehovoriac uz o esperante. Kolko ludi si myslis, ze hovori bez problemov vo svete tymto jazykom ? Mozno par desiatok, mozno sto. Ostatni len "sekaju" s chybami a davaju nepresne pripony, nepresne deklinuju, casuju, "ohybaju" slova. A v tom je ten zasadny problem jazyka. Latincina je pekny jazyk, ale preco pouzivat nieco tazke, kde sa narobi vela zbytocnych chyb, len preto, ze to kedysi niekto takto vymyslel, ked to ide aj lahsie ?
9. | citát: | | V angličtine kedysi, pred takmer 1000 rokmi, existovalo skloňovanie a časovanie podľa vzorov, tak ako ho máme dodnes v slovenčine. Angličania sa neondeli a s pragmatickosťou vlastnou ich povahe jednoducho skloňovanie a časovanie zrušili (zostala len koncovka -[e]s v 3. osobe jednotného čísla slovies, respektíve v množnom čísle podstatných mien). |
- no vidis a toto som urobil aj ja v jazyku SLOVANO ( S-lingva) a uz su proti tomu namietky. To vsetko je len v zaostalom mysleni ludi, ze nedokazu pochopit, ze by vsetko islo aj jednoduchsie a bez chyb. Preco sa trapit nad chybami v tazkej gramatike, ked sa vsetko da povedat aj jednoduchsie. (pozri ti tvorenie viet a ohybanie slov v tomto jazyku, ktore je ovela jednoduchsie ako v anglictine, ktora ma este stale vela odchylok, nepravidelnosti a problematickych konstrukcii, napr. casov, ktore nie su potrebne).
10. |
|
| Návrat hore |
|
|
Ipsilon
štamgast fóra
Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117
Reputácia: 477.7
|
| Zaslané: utorok, 11. septembra 2007, 10:34 Téma: Re: Cast 1. |
|
|
Rusi komunistickú diktatúru uviedli do praxe, aj tu na Slovensku, kým ostatné národy o nej len teoretizovali.
| I. napísal(a): | | Potom by si sa nemohol ucit ani anglictinu, pretoze anglicania pozabijali |
Nezmysel. Netvrdil som, že sa nemáme učiť ruštinu (tvrdil som pravý opak, že sa ju učiť máme).
Moje tvrdenie bolo, že neexistuje žiadny dôvod, aby sme sa v roku 2007 extra viac zbližovali s Rusmi a s národmi bývalej Juhoslávie, než s hociktorým iným národom. Rovnako neexistuje dôvod, aby sme sa extra viac zbližovali s Angličanmi alebo Američanmi. Takže ti budem vďačný, keď nebudeš prekrúcať moje argumenty.
| I. napísal(a): | | -ten scenar vo filme je nastudovany a nabifleny od A po Z. To dokaze kazdy "papagaj". |
Po prvé vidno, že film Dvanásť rozhnevaných mužov nepoznáš, po druhé je jedno, čo je vo filme, lebo ten film len ilustroval to, o čom som už v minulom príspevku napísal, že sa stáva v bežnom živote: že cudzinci často nejaký jazyk ovládajú lepšie a na vyššej úrovni, než bežní ľudia, pre ktorých je daný jazyk materinským.
Pozri si Dvanásť rozhnevaných mužov, kde práve je krásne ilustrované, že Jiří Voskovec v roli prisťahovalca si občas nedokáže spomenúť pri reči na určité anglické slová, čiže jeho prejav vôbec nie je dokonale plynulý, ale zároveň jeho gramatika je kvalitnejšia než gramatika bežných rodených Američanov. Hlavne však film krásne ilustruje, že dôležité pre ľudské porozumenie je to, čo človek hovorí, a vôbec nie je dôležité – ako znie tvoja mylná téza – to, aby sa človek vedel vyjadrovať 100% plynulo a bezchybne.
| I. napísal(a): | | Latincinu som sa ucil na gymnaziu. Ma velmi tazku gramatiku s porovnani s anglictinou, nehovoriac uz o esperante. Kolko ludi si myslis, ze hovori bez problemov vo svete tymto jazykom ? |
Práve latinčina je dôkazom mylnosti tvojich téz. Napriek tomu, že je to pekelne ťažký jazyk, latinčina sa v stredoveku bez problémov presadila ako lingua franca, spoločný dorozumievací jazyk pre všetkých vzdelaných ľudí bez rozdielu ich národného pôvodu. A v katolíckej cirkvi to platí dodnes. Je iba tvojou (a podľa mňa mylnou) tézou, že človek má nejaký jazyk ovládať „bezchybne“.
| I. napísal(a): | | no vidis a toto som urobil aj ja v jazyku SLOVANO ( S-lingva) a uz su proti tomu namietky. |
Pravdaže: pretože v angličtine došlo ku zjednodušeniu jazyka prirodzenou cestou, v priebehu stáročí, kým pri tvojom konštrukte ide o umelý jazyk, ktorý by sa bolo treba extra učiť.
Tvoja konštrukcia, milý Ioan, je podľa mňa odsúdená na neúspech už len z týchto dvoch jednoduchých dôvodov:
- v roku 2007 pramálo ľudí bude mať čas či chuť učiť sa umelý jazyk, nech by bol akokoľvek „jednoduchý“. Život je príliš krátky už nato, aby sme sa poriadne naučili čo i len poltucet etablovaných, svetových jazykov, ktoré nám pomôžu presadiť sa v reálnom svete, získať si dobré zamestnanie a podobne.
- druhá fatálna chyba tvojho návrhu je podľa mňa v tom, že je orientovaný na slovanské publikum. Na podobný prístup v 21. storočí neexistuje motivácia, je to anachronizmus, ako som už napísal. Ak umelý jazyk, tak jednoznačne esperanto, ktoré sa orientuje na ľudí všetkých národov sveta, nielen na určitú národnostnú skupinu. Ale osobne esperantu nedávam šance, pretože väčšinu ľudí v živote zaujíma v prvom rade to, aby mohli kvalitne zarábať peniaze – pričom svetu biznisu a peňazí v dnešnej ére kraľuje angličtina.
_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť...
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: |
|
| Návrat hore |
|
|
I.
hosť fóra
|
| Zaslané: utorok, 11. septembra 2007, 20:33 Téma: Zmena slovenskej gramatiky. |
|
|
A prave preto sa netreba orientovat na tu "vacsinu ludi" ktora chce zarabat "kvalitne" (neviem, co to v tomto pripade sice znamena, no ale budiz) peniaze. Mna sa to az tak netyka a myslim si ze ani teba (ako som zistil s tym "ypsilonom". Ja netvrdim, ze mame byt vsetci chudobni, ale mojim zmyslom zivota nie su tie "farebne, pokreslene papieriky" ktore si vymienam za tovar, ktory nevyhnutne potrebujem.
Ludia by mali mat aj nieco viac ako len "zhrabavat". Mojim idealom nie su peniaze, ktore mozno pre niekoho su "bozstvom".
Ale by sme presli k meritu veci - S-lingvu sa nemusis ucit (aspon nie jej gramatiku). Tu si zapamatas na jedno posedenie (taka je lahka). Ide tu hlavne o slovnu zasobu, ktora mi robi trochu problemy a preto som zatial ani moc nevytvaral. Mala by ale (myslim si) pozostavat zo slov, ktore su najviac pouzivane v slovanskych jazykoch - a tym by to bolo vyriesene.
Tam to ucenie by ti nezobralo vela casu, kedze slovanske jazyky su si navzajom dost pribuzne.
Co sa tyka esperanta. Tam je to ( a aj myslim, ze vzdy bude) jeden dost podstatny problem. Totiz anglicania, nemci, spanieli, francuzi, ameircania, australcania, kanadania ..... nikdy neprijmu nieco, co by definitivne uplne "zhodilo" ich dost rozsirene vlastne narodne jazyky. Na to su oni vsetci az prilis hrdi. Slovania nemaju s tymto az taky problem, pravda okrem rusov, ktori ako velmoc sa spravaju aj stavaju k svojmu jazyku ako velmoc a tak ho aj chapu. V tom vidim najvacsi problem.
Este by som chcel k esperantu dodat, ze az tak "neutralny" nie je, kedze obsahuje slovnu zasobu len z romanskych a germanskych jazykov. Svetovy skutocne neutralny jazyk sa nemoze zameriavat na ziadnu uzko specifikovanu slovnu zasobu ziadneho existujuceho narodneho jazyka.
Ako k tomu pridu napr. taki arabi, cinania, japonci, narody Afriky, indovia s ich urdu a hindi jazykmi, ako aj eskimaci a povodny americki obyvatelia ? (kdesi som uz cital, ze su urcite snahy o ozaj neutralnu slovnu zasobu umelo vytvoreneho jazyka, avsak je to zatial len v pociatkoch. Mozno za niekolko rokov sa toho ludia skutocne aj dockaju.
| citát: | | .......Hlavne však film krásne ilustruje, že dôležité pre ľudské porozumenie je to, čo človek hovorí, a vôbec nie je dôležité – ako znie tvoja mylná téza – to, aby sa človek vedel vyjadrovať 100% plynulo a bezchybne....... |
Znie to pekne, ale je to vsetko len vo filme. V skutocnosti ta napr. v UK posudzuju tak, ako hovoris. To znamena, ako promptne a dokonale ovladas anglictinu a podla toho ta aj zaraduju do "spolocenskeho rebricka", co znamena, ze si tak aj hodnoteny a aj ponuky prac su stavane na tom. Takze ako vidis, prax je ina ako film, ktoreho scenar je, alebo bol niekym vymysleny.
V UK pracuje velmi vela cechov, poliakov, slovakov, ktori maju dokonca 2 vysoke skoly a robia mnohi z nich upratovacov, umyvacov riadu, soferov, alebo podobne prace. Ked som sa ich pytal, tak mi vsetci povedali, ze pricinou je nie plynula a bezchybna znalost anglictiny.
Takze vidis sam, ze je potrebne jazyk ovladat na co najlepsej urovni, aby si dostal dobru (a dobre platenu) pracu. Samozrejme nie kazdy robi toho upratovaca, ale je ich vacsina.
Ja tak isto netvrdim, ze sa mame extremne zblizovat s inymi slovanmi, ale uvedom si jedno : my slovania mame k sebe najblizsie, mame podobne kultury, historiu, velakrat aj myslenie (samozrejme aj v tom negativnom zmysle) a tak isto aj nahlad na zivot. Neviem, ci si niekedy zil viac rokov v zahranici, alebo nie, ale to netvrdim len ja. Tento nazor maju aj tisice inych pristahovalcov.
Este by som mal k tomu tvojmu navrhovanemu zruseniu ypsilonu. Myslim si, ze ked zmena gramatiky slovenciny, tak radikalna a nie len urcite kozmeticke upravy. Samozrejme na prvom mieste ten ypsilon.
Slovencina ma ale velmi vela veci v gramatike, co by sa mali zmenit, vynechat, alebo pridat, takze nie je to len o ypsilone. |
|
| Návrat hore |
|
|
Ipsilon
štamgast fóra
Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117
Reputácia: 477.7
|
| Zaslané: utorok, 11. septembra 2007, 23:53 Téma: |
|
|
| I. napísal(a): | | A prave preto sa netreba orientovat na tu "vacsinu ludi" |
Ale treba. Reforma pravopisu má byť robená pre národ, pre bežných ľudí, nie pre domnelú „elitu“ národa, ktorá sa rozplýva vo fantazmagorických predstavách o radikálnej úprave pravopisu.
| I. napísal(a): | | mojim zmyslom zivota nie su tie "farebne, pokreslene papieriky" |
Nejde o teba a o tvoj chvályhodný idealizmus. Ak chce niekto robiť reformu pravopisu, ktorý používa určitý národ, musí sa orientovať nie podľa svojich vlastných excentrických vlastností, ale podľa vlastností národa. Bežnému človeku ani na um nezíde učiť sa akýkoľvek umelý jazyk, nanajvýš si poklepká na čelo  , či si myslíš, že naozaj majú ľudia tak veľa voľného času, aby ho obetovali na zábavky, ktoré si vymysleli akísi nadšení lingvisti-experimentátori. Stokrát lepšie je nabifliť sa umelé pravidlá písania tvrdého Y, než celý nový umelý jazyk.
| I. napísal(a): | | Mojim idealom nie su peniaze |
Nejde o tvoje ideály, ale o to, čo chcú a potrebujú bežní ľudia. Tvoje ideály sú dôležité nanajvýš pre teba a pre tvojich blízkych, ale všetkým ostatným môžu byť ukradnuté. Sorry, ak to tvrdo formulujem, ale taká je realita a keďže neúnavne spriadaš vzdušné zámky, treba na rovinu povedať, ako sa veci majú. 
| I. napísal(a): | | S-lingvu sa nemusis ucit (aspon nie jej gramatiku). |
Ale slovnú zásobu, a to je tá veľká a zbytočná strata času, ktorá je zárukou zlyhania tohto projektu. Sorry.
| I. napísal(a): | | pravda okrem rusov, ktori ako velmoc sa spravaju aj stavaju k svojmu jazyku ako velmoc a tak ho aj chapu. V tom vidim najvacsi problem. |
To je, popri strate času potrebnej na učenie sa slovnej zásoby, ďalší dôvod, prečo je akýkoľvek projekt „všeslovanského“ jazyka podľa môjho presvedčenia odsúdený na neúspech.
| I. napísal(a): | | kdesi som uz cital, ze su urcite snahy o ozaj neutralnu slovnu zasobu umelo vytvoreneho jazyka, avsak je to zatial len v pociatkoch. Mozno za niekolko rokov sa toho ludia skutocne aj dockaju. |
Silne o tom pochybujem. Osobne dávam v dnešnej dobe nulovú šancu na skutočný celosvetový úspech akémukoľvek umelému jazyku – ľudia sú jednoducho príliš zaneprázdnení a/alebo leniví, aby sa učili umelý jazyk, z ktorého im nebude plynúť osobný prospech (tak, ako im plynie z ovládania angličtiny).
| I. napísal(a): | | Takze ako vidis, prax je ina ako film |
Nie je iná. Geniálne umelecké diela sa vyznačujú tým, že verne odrážajú skutočnosť. Dvanásť rozhnevaných mužov je práve také geniálne umelecké dielo. (Inak je dosť humorné, že sa vyjadruješ k filmu, ktorý si ešte nevidel.)
| I. napísal(a): | | V UK pracuje velmi vela cechov, poliakov, slovakov, ktori maju dokonca 2 vysoke skoly a robia mnohi z nich upratovacov, umyvacov riadu, soferov, alebo podobne prace. Ked som sa ich pytal, tak mi vsetci povedali, ze pricinou je nie plynula a bezchybna znalost anglictiny. |
Nezmysel. Ešte raz: požiadavku „bezchybnej“ znalosti jazyka si si vymyslel, nič také v bežných povolaniach nie je požadované. (Výnimky sú novinári, učitelia – to je samozrejmé. Ale aj tí sa dopúšťajú chýb.) Pravdaže, kto cudzí jazyk ovláda iba pasívne alebo v ňom vie iba habkať, nemôže očakávať zázraky. Ale na solídnu úroveň bežného ovládania cudzieho jazyka, porovnateľnú s „domorodcami“, má šancu dopracovať sa prakticky každý cudzinec, najmä ak sa začne cudzí jazyk učiť už v útlom detstve (napríklad už v škôlke).
| I. napísal(a): | | Takze vidis sam, ze je potrebne jazyk ovladat na co najlepsej urovni, aby si dostal dobru (a dobre platenu) pracu. |
Presne tak. Teraz si to správne sformuloval: treba jazyk ovládať na čo najlepšej úrovni. Pričom tvoj pôvodný argument znel, že cudzinec nemôže ovládať cudzí jazyk na úrovni porovnateľnej s niekým, pre koho je ten istý jazyk materčinou. Môj argument je presne opačný: osobne poznám mnohých cudzincov, v rôznych kombináciách cieľového a materinského jazyka, ktorí sa cudzí jazyk dokázali naučiť rovnako dobre alebo dokonca lepšie než tí, pre ktorých je daný jazyk materčinou.
Naše názory sa predsa nemusia zhodovať, Ioan. Zhodnime sa na tom, že máme na túto vec totálne odlišný, čiže presne opačný názor. Žiadna tragédia. 
| I. napísal(a): | | Myslim si, ze ked zmena gramatiky slovenciny, tak radikalna |
Aj tu s tebou veľmi dôrazne nesúhlasím. Radikálne zásahy do slovenského pravopisu by som považoval za katastrofu. Radšej nezrušiť Y a pokračovať ako doteraz, než divoké návrhy, aké si predviedol v predošlých príspevkoch. Sorry. Taká je moja pozícia. 
_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť...
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: |
|
| Návrat hore |
|
|
I.
hosť fóra
|
| Zaslané: streda, 12. septembra 2007, 9:37 Téma: Dokonalost ovladania cudzieho jazyka. |
|
|
Ja sa ta len spytam, v kolkych krajinach si uz vo svojom zivote zil, ze takto suverenne posudzujes ludi, ktori ziju "vonku". Ja s nimi zijem a denno-denne sa s nimi stretavam, takze to viem z "prvej ruky", takze mne nemusi nikto hovorit, ako to je s cudzincami tu v zahranici.
Okrem toho myslim si, ze anglictina uplne staci na dorozumievanie a netreba sa vobec ucit ziadne ine cudzie jazyky tak, ako sa to preferuje teraz na Slovensku. Radsej by sa mali mladi ludia viac zamerat na svoju odbornost v anglictine, ako sa trapit s dalsimi 2-3 jazykmi. Potom vznikaju situacie, ze ten dotycny ovlada sice "kuchynsku anglictinu", ale ma problemy ju pouzit trebars v elektrotechnike, chemickom, textilnom, drevarskom, stavebnom priemysle a to uz je, myslim si, dost zavazna chyba. Na toto sa vobec na Slovensku nedava v sucasnosti doraz.
Potom jasne, ze vysokoskolaci zametaju ulice a chodia umyvat riad do nemocnic. Niet sa comu cudovat.
Jeden problem s tym "tvojim" ypsilonom tu tiez vidim a to, ze ludia su uz za tie desatrocia dost zvyknuti davat toto "y" do slov a ako sam hovoris, su prilis lenivi sa tohto "zlozvyku" len tak zbavit (a este k tomu davat makcene na d,t, n, l , pripadne este aj to w do slov). To nebudu len tak lahko robit a pokial to nebude nariadenie "zhora", ako sa ma co pisat, tak to robit nebudu. Ked to budu vidiet v ucebniciach (ktorych schvalenie zavisi zase od nariadenia "zhora", tak az potom si na to budu postupne zvykat), ale len tak, ze to zrusis - to nepojde.
Mozno niektori ludia, ktori si budu davat zalezat vo svojich pisomnych prejavoch by to aj dodrziavali, ale vacsina naroda to bude ignorovat a bude pisat tak, ako to maju naucene od detstva. |
|
| Návrat hore |
|
|
Ipsilon
štamgast fóra
Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117
Reputácia: 477.7
|
| Zaslané: streda, 12. septembra 2007, 11:47 Téma: Re: Dokonalost ovladania cudzieho jazyka. |
|
|
| I. napísal(a): | | Ja sa ta len spytam, v kolkych krajinach si uz vo svojom zivote zil, ze takto suverenne posudzujes ludi, ktori ziju "vonku". |
Po prvé, nemaj obavy: viacero rokov svojho života som prežil v zahraničí.
Po druhé, nejde iba o ľudí v zahraničí Väčšina slovenského národa predsa žije doma na Slovensku, nie v zahraničí. Takže nerozumiem, prečo stále operuješ so zahraničnými Slovákmi, s „ľuďmi s dvoma VŠ, ktorí na Západe pracujú ako zametači“ a podobne.
Navyše na potvrdenie tézy, že cudzinec sa dokáže naučiť cudzí jazyk na úrovni porovnateľnej s „domorodcom“, stačí žiť na Slovensku. Už veľa rokov sa hýbem v prostredí medzinárodných spoločností, projektov atď. a každodenná skúsenosť mi potvrdzuje, že mnohí non-native speakri ovládajú napríklad angličtinu na vyššej úrovni, než mnohí rodení Angličania či Američania, napríklad tí „turisti“, ktorí sa počas víkendov chodia do Bratislavy opíjať, skáču nahí do fontány na Hviezdoslavovom námestí a podobne.
Vždy záleží na konkrétnom človeku a na jeho vzdelanostnej úrovni, ako ďaleko to v živote dotiahne. Národný pôvod nehrá rozhodujúcu rolu a už vôbec nie je prekážkou pre uplatnenie sa.
| I. napísal(a): | | Okrem toho myslim si, ze anglictina uplne staci na dorozumievanie a netreba sa vobec ucit ziadne ine cudzie jazyky tak, ako sa to preferuje teraz na Slovensku. |
No vidíš, Ioan, ďalšia vec, na ktorú máme presne opačný názor. Ja tvrdím pravý opak toho, čo ty: jednou z najväčších chýb pri vzdelávaní je, ak sa niekto sústredí iba na angličtinu a ostatné cudzie jazyky zanedbáva.
Ovládanie angličtiny je dnes už samozrejmosťou. To je prvá požiadavka, o ktorej sa nediskutuje.
Kto však chce získať konkurenčnú výhodu oproti ostatným, mal by ovládať ešte ďalšie cudzie (a najlepšie svetové) jazyky oproti iným uchádzačom o zamestnanie. Samozrejme, že zároveň aj angličtinu treba ovládať na čo najvyššej úrovni.
Jedno z najpravdivejších prísloví je: Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Z tvojej teórie, Ioan, by vyplývalo, že to stáročiami overené príslovie je nezmyselné, a že skutočnosť je takáto: Čím lepšie ovládaš najdôležitejšiu reč, tým väčším si človekom.
Skús porozmýšľať nad tým, Ioan, prečo všetci poznajú príslovie v tom prvom znení a nie v tom druhom znení, ktoré vyplýva z tvojich argumentov.
| I. napísal(a): | | Jeden problem s tym "tvojim" ypsilonom tu tiez vidim a to, ze ludia su uz za tie desatrocia dost zvyknuti davat toto "y" do slov |
Nepopieram, že tento zvyk je problémom.
Na rozdiel od zavádzania umelých jazykov ide však o problém odstrániteľný. Jednoducho jedného krásneho dňa sa povie: „Ľudia, písmeno Y sme konečne v slovenčine zrušili Odteraz môžete všade namiesto Y, Ý písať I, Í.“
Samozrejme, že to bude sprvu nezvyk, avšak predovšetkým to bude veľká úľava. A na rozdiel od umelých konštruktov nových jazykov a radikálnych úprav gramatiky či pravopisu nebude sa kvôli zrušeniu Y treba učiť žiadne nové pravidlá. Čiže takéto zrušenie Y bude plne v súlade s duchom dnešnej uponáhľanej doby, kedy väčšina ľudí je príliš zaneprázdnená a/alebo lenivá na to, aby sa učili čokoľvek nové.
| I. napísal(a): | | a este k tomu davat makcene na d,t, n, l , pripadne este aj to w do slov |
Písanie ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi takto s mäkčeňmi by mohlo byť zavedené ako nepovinné, čiže ako úroveň vyššej slovenčiny. Takáto úroveň by bola povinná napríklad pre štátne orgány a výučbu na školách. Ak by mäkčene v týchto slabikách chýbali, považovalo by sa to za nižší štandard slovenčiny, ale ešte stále za štandard – nie za chybu. Takto by mohla vyzerať vhodná, realistická stratégia pre ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi. 
Pokiaľ ide o W, nepredpokladám v dnešnej dobe elektronických spellcheckerov väčšie problémy s jeho zavedením. Určité slová sa jednoducho odteraz budú písať vždy s W namiesto s V (napríklad krw, najprw) – pričom dôležité je, že zavedenie tohto nového písmena bude plne v súlade so základnou tendenciou slovenského pravopisu: Píš, ako počuješ. Stačí dobre počúvať, respektíve vyslovovať (a správne vyslovovať by mal dokázať každý Slovák, každá Slovenka) – a potom už sa používanie písmena W stáva automatickým.
Navyše, podobne ako pri zrušení písmena Y a jeho nahradení vo všetkých výskytoch písmenom I, rovnako bude ako veľká úľava vnímané, že všetky výskyty doterajších koncoviek -ou, -ov sa nahradia jednou jedinou novou koncovkou: -ow. Samozrejme, že na rozdiel od témy Y rozlišovanie správneho písania koncoviek -ou, -ov vôbec nie je ťažké – napriek tomu často v tomto Slováci (najmä v rýchlosti) robia chyby a zavedenie novej, jednotnej koncovky -ow nepochybne zo všetkých strán by bolo vnímané ako úľava (po počiatočnom prekonaní nezvyku z nového výzoru niektorých slovenských slov).
| I. napísal(a): | | len tak, ze to zrusis - to nepojde. |
To je samozrejmé. Bude sa musieť konať všeľudové hlasovanie, čiže referendum, najlepšie v rovnaký deň s niektorými z budúcich parlamentných volieb.
Hoci zrušenie písmena Y (a súvisiace úpravy) by nebol radikálny zásah do slovenského pravopisu, predsa len by išlo o významný krok v histórii slovenského národa, takže je jasné, že by si to tento národ musel poriadne premyslieť, ak by sa rozhodol písmeno Y zrušiť. Som si však istý, že argumenty za zrušenie písmena Y v konečnom dôsledku prevážia nad argumentmi za jeho zachovanie.
Rozdiel medzi návrhmi nás dvoch, Ioan, je v tom, že návrh na zrušenie Y bude veľmi ťažké presadiť, kým tvoj návrh radikálnych reforiem a nového umelého jazyka bude nemožné presadiť. Už odhliadnuc od všeobecnej ľudskej povahy, teda faktu, že väčšina dnešných ľudí je príliš zaneprázdnená a/alebo lenivá, aby sa učila čokoľvek nové – tak ešte navyše k tomu treba zobrať do úvahy, že slovenský národ je svojou povahou skôr konzervatívny, skôr oponuje zmenám, než by ich prijímal.
Preto je dôležité pri argumentovaní za zrušenie písmena Y neustále zdôrazňovať, že ani tak nejde o niečo nové – ale ide o návrat k tomu, čo je pôvodné slovenské: ide o návrat k zakladateľom spisovnej slovenčiny, o návrat k Štúrovi a Bernolákovi. Len takýto druh argumentov je, podľa môjho názoru, náš konzervatívny národ ako celok schopný prijať intelektuálne aj emocionálne.
| I. napísal(a): | | vacsina naroda to bude ignorovat a bude pisat tak, ako to maju naucene od detstva. |
Som presvedčený o opaku. Možno zopár intelektuálov vo svojej pýche by zotrvalo pri písaní Y, ale bežný národ, bežní ľudia, by naopak s obrovskou úľavou sa konečne vzdali písmen Y, Ý a s veľkou radosťou by, po prekonaní pochopiteľného počiatočného nezvyku, všade namiesto nich začali písať I, Í.
Budúcnosť ukáže, koho predpoveď je presnejšia.
_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť...
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: |
|
| Návrat hore |
|
|
|
|
Nemôžeš tu založiť novú tému
Nemôžeš do tohto fóra posielať odpovede
Nemôžeš tu upravovať svoje príspevky
Nemôžeš tu vymazať svoje príspevky
Nemôžeš v tomto fóre hlasovať
Môžeš zasielať prílohy
Môžeš sťahovať prílohy
|
|
Pomoc
Vyhľadávanie
Zoznam návštevníkov
Skupiny návštevníkov
Zaregistruj ma
Moje nastavenia
Súkromné správy
Prihlás ma
