Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[m.s.]

Hoci si všetci veľmi dobre uvedomujeme pominuteľnosť svojho pozemského tela, v najhlbšom kútiku duše tlie predsa len v každom z nás neuhasiteľná túžba po večnom živote. Táto túžba nemôže byť zrealizovaná v hmotnom tele, čo isto každý chápe, ale naše najhlbšie ja akoby cítilo, že ide o čosi, čo sa predsa len dá niekde a nejakou formou uskutočniť.

Rozum sa samozrejme bude stavať proti, predostierajúc tisíce argumentov o nemožnosti niečoho podobného, ale spomínaný, tichý vnútorný hlas sa nedá umlčať po celý život. Ba práve naopak, čím bude človek starší, tým zreteľnešjie sa bude ozývať. A je to práve tento vnútorný hlas, ktorý nám napriek všetkej logike rozumu, hovorí o skutočnom zmysle života, ktorým je ... dosiahnutie výsady smieť žiť večne.

Ten tichý hlas v nás totiž vie, že existuje sféra bytia mimo hmotnosť, ktorá je skutočným cieľom nášho putovania. Ale na to, aby sme sa tam dostali a získali pre seba dar večného bytia, musíme splniť určité kritériá, pretože ríša Svetlého, večného a radostného tvorenia sa zachvieva iba v bezvýhradnom súlade so Zákonmi stvorenia a len človek, ktorý ich spoznal, naučil sa ich rešpektovať a podľa nich žiť, sa môže stať jej obyvateľom.

No a práve život na zemi je školou, v ktorej sa to máme naučiť. Vyučovanie prebieha v slede mnohých pozemských životov, takže každý z nás dostáva mnoho príležitostí k dokonalému osvojeniu si požadovaných kritérií a k postupnému dozrievaniu k úspešnému absolvovaniu "záverečnej" skúšky.

Učebná látka, čiže znalosť Zákonov stvorenia, bola ľudstvu dávaná vždy znova a znova, v rôznych formách a výkladoch, dokonale prispôsobená zrelosti a chápavosti ľudí rôznych historických období a geografických oblastí. A preto aj v dnešnej dobe prichádza ku každému otvorenému človeku poznanie o požiadavkách, ktoré musí splniť, ak si chce pre seba vydobiť výsadu večného bytia.

Na záver však treba spomenúť jednu závažnú skutočnosť: Čas výučby nie je nekonečný, pretože naša "škola", čiže hmotnosť, podlieha vzniku a zániku. Táto zákonitosť platí pre pozemské telo, pre každú jednotlivú planétu, pre celú slnečnú sústavu i pre celý vesmír. Čas našej výučby je teda podmienený časom trvania hmotnosti.

Kto však v slede mnohých pozemských životov dozreje zodpovedajúcim spôsobom a je schopný zosúladiť svoj život so Zákonmi stvorenia, ten sa nemusí ničoho obávať, pretože bude schopný oslobodiť sa včas z dosahu hmoty a vstúpiť do bezpečia večnej ríše.

Kto ale svoje životy premrháva, nevenujúc pozornosť svojmu "vzdelávaniu sa", ten zostáva zviazaný s hmotou, s ktoru musí byť potom zákonite spolustrhnutý do rozkladu všetkého hmotného. A to je potom jeho definitívna záhuba.

V železnom a nemeniteľnom chode stvorenia máme teda iba dve cesty. Jednu nahor, k večnému bytiu a k naplneniu skutočného zmyslu nášho života, alebo druhú cestu, cestu igonorovania pravého zmyslu ľudského života, ktorá je však istou cestou do záhuby.

Namáhajme sme preto poznávať Zákonitosti vo stvorení a upravovať svoj život do súladu s nimi. Všetko totiž stojí nejaké úsilie. Či už chceme skončiť školu, našetriť si na auto, postaviť dom, ísť na dovolenku, všetko toto stojí nemalú mieru nášho snaženia.

A vari možno naivne dúfať, že to najcennejšie, čo vôbec môže človek získať, nám spadne do lona samo od seba a úplne bez námahy? Určite nie! Zamerajme preto naše snaženie tým jediným správnym smerom a nepremrhávajme svoj život na niečo, čo je v porovnaní so spomínaným vysokým cieľom - darom smieť žiť večne, úplne ničotné. Lebo času, ktorý nám k tomu zostáva, už nemáme nazvyš.

M.Š.
priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

[Ipsilon]

Ktorýsi kolega sem už raz poslal definiciu zmyslu života od Leva Tolstého, tá sa mi ľúbila:

[m.s.]

Tento text je výpoveďou človeka, ktorý sám o sebe tvrdí, že našiel Pravdu. Snáď jeho osobné prežitia aspoň v niečom napomôžu tým, ktorí skutočnú Pravdu ešte len hľadajú.

V najhlbšom vnútri každého z nás tkvie presvedčenie o existencii absolútnej a univerzálnej Pravdy, ktorá aj vskutku jestvuje. A spolu s presvedčením o jej existencii sa v nás nachádza aj túžba po jej nájdení a poznaní. Samozrejme, ale len u tých, ktorí to načisto neprehlušili každodennými, všednými a zdanlivo omnoho „dôležitejšími“ starosťami.

Kto si teda aj napriek súčasnému zhonu dokázal v sebe uchovať živú túžbu po Pravde, na toho číha ešte jedno veľké úskalie a síce, určitá podvedomá, osobná predstava o tom, ako by asi mala táto Pravda vyzerať.

Je to niečo veľmi podobného, ako u farizejov a zákonníkov pred 2000 rokmi, ktorí mali taktiež svoju vlastnú predstavu o Mesiášovi, takže nakoniec, keď naozaj prišiel, neboli ho schopní spoznať, pretože nespĺňal ich osobné predstavy a očakávania.

Kto teda naozaj túži po čistej Pravde, mal by sa v prvom rade vyvarovať podobných, vlastných očakávaní a jeho túžba by mala byť vskutku úprimná a čistá. Čistá, intenzívna a neutíchajúca túžba po Pravde je totiž silou, ktorá napokon takéhoto človeka ku Pravde pritiahne.

I ja som bol jedným z takto hľadajúcich. Horlivo som skúmal rôzne náboženstvá a duchovné smery, pričom som stále po čase pociťoval, že ma ich náuky vnútorne nenapĺňajú. Zároveň som ale cítil, že predsa len musí jestvovať niečo, čo mi dá odpovede na všetky moje otázky a s čím sa budem môcť bezvýhradne a plne vnútorne stotožniť.

No a po veľmi dlhom hľadaní som napokon takéto niečo aj naozaj našiel. Moje vnútro, ktoré túžilo po Pravde a nedoprialo mi odpočinku zrazu jasne pocítilo, že práve toto je ono. Že práve toto je tá jediná a absolútna Pravda, ktorú som tak dlho hľadal.

Celý proces možno pripodobniť výstupu na horu, pri ktorom človek jednoznačne vie, že ešte nie je na vrchole a preto musí kráčať ďalej. Ale takisto jasne potom pocíti, že sa už na vrchole ocitol a že už skutočne ďalej ísť nemožno. Cíti, že už vlastní Poznanie, odhaľujúce všetky tajomstvá života a celé stvorenie sa pred ním zrazu otvára ako jedna veľká kniha, z ktorej môže čítať.

Táto absolútna, jediná Pravda je pripravená a dostupná pre všetkých ľudí bez rozdielu. Iba na úprimnom úsilí každého jednotlivca už záleží, či sa k nej prostredníctvom vlastného úsilia a vlastnej snahy dokáže skutočne dopracovať.

Ak by ale náhodou v niekom vznikla obava, či snáď nájdenie spomínanej, absolútnej a jedinej Pravdy nespôsobí koniec ďalšieho vývoja treba zdôrazniť, že tomu tak nie je! Skôr naopak! Skutočný vývoj sa nájdením Pravdy iba začína.

Pre lepšie pochopenie sa skúsme pozrieť na dnešné, polo vedomé, či skôr slepecké tápanie v poznávaní vecí okolo nás. Nemôže mať konca, pretože čím viac sa poznáva, tým viac sa ukazuje, koľko je toho ešte nepoznaného. Otázku iba zostáva, dokedy tento spôsob „poznávania“ a z neho prameniaci spôsob života naša planéta vôbec ešte vydrží.

Ak by ale nielen jednotlivci, ale i celý svet dospel k poznaniu absolútnej Pravdy, vývoj by vôbec nezastal, ale naopak, zrazu by sa nám ukázali jeho nedozerné a nikdy nekončiace možnosti. Tento vývoj by mohol byť trvalý a nikdy nekončiaci práve preto, že by sa opieral o poznanie Pravdy .

Lebo paradoxne, práve súčasný typ pokroku, bez poznania skutočnej Pravdy, bez poznania Zákonitostí vo stvorení, nesie v sebe zárodok istého konca a musí sa zrútiť presne rovnako, ako sa zrútili mnohé predchádzajúce civilizácie pred ním.

Jediná a absolútna Pravda teda naozaj jestvuje! Kto ju úprimne a vytrvalo hľadá, ten k nej bude skôr, alebo neskôr pritiahnutý na základe Zákona rovnorodosti. V hmotnosti sa to môže udiať iba hmotným spôsobom, napríklad prostredníctvom stretnutia s nejakým človekom, ktorý už túto Pravdu našiel a snaží sa ju aj žiť, ale napríklad aj prostredníctvom písaného slova, prednášky, rôznych zvukových nosičov a tak ďalej. Týmito mnohorakými a rôznorodými spôsobmi sa teda môže dostať hľadajúcemu prvotného a rozhodujúceho impulzu.

Tento prvotný podnet však musí on sám ako taký rozpoznať a potom aktívne vykročiť smerom, ktorý mu ukazuje. Odmenou sa mu stane poznanie zázraku života v jeho skutočnej plnosti, kráse a hodnote, čím získa tak nesmierne mnoho, ako keby bol slepý a zrazu začal znova vidieť. Až vtedy naozaj spozná nádheru života okolo nás, jeho pravé hodnoty, ako aj z dnešného pohľadu priam fantastické možnosti, ktoré každému jednotlivcovi, znalému Pravdy, život vo stvorení poskytuje.

Všetci vážne hľadajúci si teda môžu byť stopercentne istí, že ak bude ich úsilie po dosiahnutí Pravdy čisté, úprimné a vytrvalé, skôr, alebo neskôr na ňu musia zákonite naraziť. Ich túžba a najmä vnútorná čistota totiž vytvorí na Základe spomínaného Zákona rovnorodosti spojenie s čistou a absolútnou Pravdou.

Slová: „Kto hľadá, nájde! Kto klope, tomu bude otvorené! Kto prosí, dostane!“ totiž nikdy neboli slovami prázdnymi. Tieto slová sú veľkým prísľubom pre všetkých vážne hľadajúcich, pretože sa netýkajú ničoho iného, ako toho najcennejšieho, čo človek vôbec môže získať – poznania Pravdy.

Na záver treba ale zvlášť zdôrazniť, že skutočnú Pravdu nemožno spájať s požiadavkou členstva v nejakej cirkvi, ani zo vstupom do nejakého spolku či organizácie. Pravda, ktorá je výrazom Božej múdrosti, sa prihovára ku každému človeku jednotlivo a vyžaduje od neho iba jediné: Život v súlade s jej Zákonitosťami a to priamo na mieste a v spoločenskom postavení, v ktorom sa v súčasnosti nachádza. Život, čiže reálne každodenné jednanie podľa zásad Pravdy a nie iba nejaké jej slepé uctievanie, na ktoré si ľudia vo svojej pohodlnosti tak zvykli.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

[m.s.]

Rozumovo – materialistický pohľad na svet je pohľadom obmedzeným. No a to, čo je obmedzené, nemôže plodiť nič iného, ako obmedzenosť. Súčasná finančná a hospodárska kríza nie je teda nijakým náhodným javom, ale logickým, ba nevyhnutným prejavom obmedzenosti rozumového materializmu. Práve prostredníctvom nej je nám daná príležitosť nahliadnuť a uznať jeho obmedzenosť.

Akékoľvek úsilie o zlepšenie situácie, pohybujúce sa iba v rámci zaužívaného, rozumovo – materialistického pohľadu na svet, bude preto vždy niečím nedostatočným a iba dočasným. Skutočné zlepšenie môže nastať len zmenou myslenia, čiže tým, že sa v našich úvahách dokážeme povzniesť nad obmedzenosť dnešného, vo všetkých oblastiach spoločnosti prítomného, rozumového materializmu.

Lebo príčina súčasného, neblahého stavu spočíva práve v chorom a nesprávnom spôsobe myslenia a finančná i hospodárska kríza sú len vonkajším odzrkadlením vážnej duševnej choroby s názvom: Rozumový materializmus!

No a táto úchylka, tento zúžený a obmedzený pohľad na realitu je ako to najvyššie a najdokonalejšie predkladané mladej generácii vo forme vzdelania. Takýmto spôsobom sa potom spomínaná, nebezpečná choroba šíri ďalej v celoplošnom meradle, cieľavedome produkujúc takzvaných vzdelaných hlupákov.

Áno, na jednej strane sú ľudia omnoho vzdelanejší, ako kedysi, avšak vzdelanosť ešte ani zďaleka neznamená skutočnú Múdrosť a skutočné Poznanie. Neznalosť a fatálna absencia skutočného Poznania a pravej Múdrosti je totiž tou najväčšou tragédiou našej civilizácie, ktorá práve z tohto dôvodu speje k absolútnemu kolapsu.

V čom teda spočíva skutočné Poznanie a pravá Múdrosť, v ktorých zohľadnení je skrytý trvalo udržateľný rozvoj života na našej planéte? Spočíva v dokonalom poznaní Zákonitostí univerza, ktoré nemajú iba ľuďmi viditeľný, hmatateľný a vnímateľný hmotný rozmer, ale zároveň aj neviditeľný, nehmatateľný a len jemným cítením uchopiteľný, duchovný rozmer. No a práve v poznaní a rešpektovaní vzájomného, harmonického prepojenia duchovného a materiálneho rozmeru bytia spočíva skutočná životná Múdrosť a skutočné, pravé Poznanie. Žiaľ, takéhoto Poznania a takejto Múdrosti medzi ľuďmi vo všeobecnosti niet a preto všetko okolo nás vyzerá práve tak biedne, ako vyzerá.

Aby teda bola konečne učinená prietrž tejto fatálnej nevedomosti a všadeprítomnej, rozumovo – materialistickej obmedzenosti, aby sa už aj mladej generácii mohlo dostať nového, komplexného vzdelania a príležitosti dospieť k skutočnej Múdrosti, práve za týmto účelom bola vypracovaná učebnica s názvom „Človek a Zákony“, určená pre žiakov 6. ročníka a pre všetkých otvorených ľudí od 6. ročníka nahor.

Je pochopiteľné, že úzkoprsá obmedzenosť dnešného systému takzvaného „vzdelávania“ niečo podobného nie je zatiaľ schopná akceptovať a kontinuálne začleniť do vyučovacieho procesu, hoci takýto pokus bol urobený. Žiaľ, Poznanie a nové informácie obsiahnuté v učebnici je preto z tohto dôvodu zatiaľ možné šíriť iba prostredníctvom individuálneho záujmu a snahy k tomu otvorených jednotlivcov. Jednotlivcov, ktorí v sebe dokážu nájsť dostatok síl a odvahy vymaniť sa konečne zo súčasnej, všetko obopínajúcej a zväzujúcej obmedzenosti rozumovo – materialistického spôsobu myslenia, ktorý už spieva svoju labutiu pieseň.

Príležitosť k prelomeniu bariéry, brániacej k skutočnému rozvoju našej osobnosti je teda tu! Máme ju nie len my sami, ale i naše potomstvo, ktorému môžeme prostredníctvom cenných informácií obsiahnutých v učebnici darovať niečo, čoho nesmierne pozitívny dosah nie sme teraz ešte vôbec schopní doceniť. Môžeme ho nasmerovať k skutočnej Múdrosti o živote a o pravých hodnotách, ktoré žiaľ, nie sú ešte hodnotami súčasnosti, avšak raz každopádne určite budú hodnotami budúcnosti.

Určite by bolo preto dobré začať sa týmito vecami už teraz vážne zaoberať, aby sa nám osobne, ak budeme príliš dlho otáľať, predsa len nestalo, že nám v tomto smere ujde aj úplne posledný vlak.

Viac o spomínanej učebnici sa môžete dozvedieť na stránke: www.os-obroda.cz

[m.s.]

Ľudský život má nepochybne nejaký zmysel. Rozhodne však nespočíva iba v zarábaní peňazí a rôznych formách užívania si, ani v plodení potomstva a v starostlivosti oň, ani v honbe za kariérou, mocou, popularitou a podobne.

Naše bytie môžeme pripodobniť ku škole, v ktorej žiak kráča od ročníka k ročníku a postupne vstrebáva dôležité poznatky a informácie. Od nižších ročníkov základnej školy prechádza k vyšším, odtiaľ na strednú školu, na ktorej sa pozvoľna približuje k absolvovaniu nevyhnutnej, záverečnej maturitnej skúšky. Ak maturitu úspešne zvládne, obohatený o mnohé užitočné poznatky potom vstupuje do skutočného života.

No a presne rovnako je to aj s našou púťou stvorením a pravým zmyslom nášho bytia. V sérii mnohých pozemských životov sa totiž máme postupne čoraz viacej kultivovať a učiť pravidlám harmonického života vo stvorení. Tieto pravidlá, alebo inak povedané Zákony, predstavujú dokonalú vôľu Tvorcu univerza, ktorú by sme mali poznávať, naučiť sa žiť s ňu v súlade a tak sa stať ľudsky dokonalými.

Podobne, ako v škole, i v našom bytí teda neodvratne kráčame k veľkej „maturitnej“ skúške, na ktorej bude dokonale preverená naša ochota, schopnosť a vôľa žiť v súlade s vôľou Toho, ktorý nám vedomé bytie daroval a v koho stvorení nám bolo umožnené prebývať.

No a čo sa stane s človekom, ktorý úspešne zvládol všetko, čo bolo potrebné a „prešiel“ spomínanou, veľkou „maturitnou“ skúškou vo stvorení, nazývanou aj „posledným súdom“? Čo bude teda nasledovať potom?

Jednoducho povedané, život sám! Presne tak, ako je tomu po skutočnej maturite. Nie snáď nejaká nirvána, znamenajúca rozplynutie, ale radostné, vedomé, večné tvorivé, sebavedomé bytie v oblastiach, nachádzajúcich sa vysoko nad hmotným stvorením.

Nasleduje skutočný, pravý a aktívny život, zameraný na podporu, pozdvihovanie a zušľachťovanie stvorenia a nie snáď nejaké „večné odpočinutie“, ako sa zvykne písať na pomníkoch zosnulým. Nastane vstup do ozajstného a pravého života, ku ktorému sme sa pripravovali a dozrievali v mnohých pozemských životoch v hmotnosti.

Žiaľ, problém súčasného ľudstva je v tom, že všetko svoje životné úsilie nezameriava k zmienenému, vysokému cieľu, ale iba to hmotné a pozemské sa mu stalo najvyšším a jediným cieľom.

Svojim myslením a snažením sme uviazli v hmote, ako ryby v sieti, vsádzajúc všetko na jeden jediný, práve prežívaný, konkrétny pozemský život, neuvedomujúc si, že našim skutočným cieľom má byť ďaleko viac. Má ním byť snaha o dosiahnutie večného života, snaha o vyslobodenie sa s kolobehu nutnosti ustavičného rodenia sa v hmote.

Ak sa z nej totiž nedokážeme vymaniť, ak v nej uviazneme ako v sieti natrvalo, môže sa stať, že v nej nakoniec aj biedne zahynieme, pretože hmotnosť nie je večná a teda nevyhnutne podlieha veľkému cyklu vzniku, dočasného trvania a zániku za účelom jej znovu obnovenia. Beda preto každému človeku, ktorý sa nestihne od hmoty včas odpútať.

Z toho dôvodu je nevýslovne smutné vnímať, ako milióny ľudí sústreďujú všetky svoje sily na jedno jediné pozemské bytie, kým v možnostiach každého z nás je predsa omnoho viac. Pred každým človekom žiari totiž v diaľavách méta večného, pravého a skutočného života, ktorého krásu, nádheru a veľkoleposť nemožno ani našimi pojmami vyjadriť.

Žiaľ, nie všetci sa však k tomuto nádhernému, vysokému cieľu dostanú, pretože sa o jeho dosiahnutie vôbec neusilujú. Bez práce totiž, ako dobre vieme, nebývajú koláče. Bez snahy a úsilia o duchovný vzostup nenapĺňame náš skutočný zmysel života a slepým úsilím iba o hmotné si ho z večnosti redukujeme na úbohých 70 až 80 rokov.

No a žiaľ, vo svojom zaneprázdnení hmotou ani len netušíme, ako veľmi sa nám kráti čas a ako ľahkomyseľne a úplne nepripravení kráčame v ústrety veľkej „maturitnej skúške“ vo stvorení ...

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk

[NO_REMORSE]

Nespravodlivé, jednostranné.

Nie každý má rovnaké predispozície na existenciu na tomto svete. Nie každý má tie isté možnosti od začiatku. Niekto sa narodí do kresťanskej alebo moslimskej rodiny, niekto sa narodí niekde v Afrike a sotva vie chodiť, rozprávať, tak už aj zomrie. Niekto sa narodí dementný a z kadejakými inými defektami. Čo potom? Takí ľudia sa ďalej neposunú vo svojom živote alebo budú znova "maturovať" ?? Z tohto článku mám pocit, že ide o šírenie reinkarnačných ideí (to aký bude človek v nasledujúcom živote, záleží od jeho súčasnej situácie) a podobne.. nepáči sa mi, aké je to obmedzené.

[m.s.]

Skutočná Pravda je jednoduchá!


Súčasný materialistický svet a súčasná materialistická veda si predsavzala hľadať poznanie prostredníctvom skúmania mnohorakých, vonkajších hmotných prejavov, čomu nemôže byť nikdy konca a čím nie je možné v nijakom prípade dospieť k samotnej podstate. Táto cesta hmotného poznávania nie je cestou k Pravde, ale naopak, slepou uličkou, v ktorej sa všetko úsilie ľudí o poznanie doslova rozplýva, triešti a zostáva iba na povrchu.

Viac sa dozviete na:

http://milans.blog.pravda.sk/detail-skutocna-pravda-je-jednoducha-.html?a=104c9c3bca415fcc9d52e6fb6debf3b8