Kliknite na logo a navštívte stránky Spojenej školy sv. Vincenta de Paul v Bratislave-Ružinove. Spojená škola sv. Vincenta de Paul
(Bratislava-Ružinov, Slovensko / Slovakia) – Diskusné fórum / Návrat na homepage
 
 PomocPomoc   VyhľadávanieVyhľadávanie   Zoznam návštevníkovZoznam návštevníkov   Skupiny návštevníkovSkupiny návštevníkov   Zaregistruj maZaregistruj ma 
 Moje nastaveniaMoje nastavenia   Súkromné správySúkromné správy   Prihlás maPrihlás ma 

Zrušme konečne v slovenčine tvrdé Y !
Choď na stránku Predošlá  1, 2, 3, 4 ... 17, 18, 19  Ďalšia
 
Pridať novú tému   Zaslať odpoveď    Fórum vdp.sk -> Archív -> Slovenčina (AUM)
Zobraziť predošlú tému :: Zobraziť ďalšiu tému  
Autor Príspevok
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: utorok, 10. októbra 2006, 2:36    Téma: Re: Viťiahli Odpovedať s citátom

Najnaj napísal(a):
Pretoze som chvalil pred Americanmi nas skvely jazyk, ze ma jednoduchu vyslovnost a naucit sa citat a pisat nie je problem.

Pravda je len to prvé. Naozaj sa dá hociktorého cudzinca naučiť aj za jedeň deň čítať obstojne nahlas po slovensky. Samozrejme, nebude rozumieť, čo číta, ale prečíta to solídne. Žmurk

Je to aj preto, lebo pri čítaní problém I/Y neexistuje: obidve písmená sa vždy v slovenčine čítajú rovnako, ako mäkké I. (Tvrdé Y v slovenčine neexistuje. Len ho z dnes nepochopiteľných príčin naďalej používame pri písaní.)

Najnaj napísal(a):
Potom som si vsak uvedomil, ze s tym pisanim to nie je take lahke. Tiez ma napadlo, ze na co mame Y?

Na nič. A ak sa cudzinec chce naučiť písať po slovensky, musí sa nabifliť takzvané „vybrané slová“, presne ako malé slovenské deti v škole. Logika je tam nulová.

Pravda, Američanom sa na tom nemusí zdať nič zvláštne, veď v angličtine sa treba nabifliť väčšinu slov slovnej zásoby, keďže rozdiel medzi písanou a vyslovovanou podobou slov je v angličtine priepastný. (Pred 1000 rokmi to ešte bolo inak, za Chaucera bola dokonca aj v angličtine badateľná tendencia „Píš, ako počuješ“.)

Lenže angličtina kompenzuje dnešný ťažký pravopis bezkonkurenčne (spomedzi európskych jazykov) najprimitívnejšou, okýptenou gramatikou. (Aj to je vec vývinu: pred 1500 rokmi sa v angličtine ešte skloňovalo podľa vzorov, podobne ako v dnešnej slovenčine alebo nemčine!)

Slovenčina je aj bez problému I/Y šialene ťažký jazyk. Väčšinu cudzincov-Neslovanov odradí od učenia sa slovenčiny už 7 pádov a stovky výnimiek pri skloňovaní. I/Y je už potom tá posledná rana.

Najnaj napísal(a):
Treba vsak potom vymysliet, co sa bude ucit v skole, kedze podstatnu cast zakl. skoly tvori prave pisanie i/y.

To je tá tragédia. Že na jav, ktorému dnes chýba logické opodstatnenie, sa mrhá toľko energie na strane žiakov aj učiteľov.

Netreba sa obávať, že by sa žiaci na slovenčine nemali čo učiť Zvolanie Slovenčina je tak ťažký jazyk, že aj rodeným Slovákom dá zabrať. Aj po zrušení Y.

Hlavne pri písomnom prejave. Táto diskusná téma vznikla ako reakcia na fakt, že máloktorý slovenský učiteľ (!) alebo novinár (!) je schopný písať bezchybne po slovensky. O ľuďoch v iných povolaniach nehovoriac. Čiže keby sa konečne zrušilo tvrdé Y, zostalo by vo vyučovaní viac času na učenie sa skutočne užitočných vecí: ako napísať vo svojom rodnom jazyku 10 riadkov bez elementárnych chýb, so správnou interpunkciou a logikou.

Najnaj napísal(a):
Co sa tyka u,v,w tak tam je vacsi problem, pretoze ich pridanim, by vznikol dalsi skolsky problem, kedy pisat v a kedy w.

Ale zďaleka nie porovnateľný s otázkou I-Y Zvolanie Pretože V by sa písalo tam, kde sa vyslovuje [v]. A W by sa písalo tam, kde sa vyslovuje [w]. Čo môže byť jednoduchšie a logickejšie Otázka

Ľudia na strednom Slovensku nebudú mať žiadne problémy s rozlišovaním V a W. To len my na západnom Slovensku, lebo my často namiesto správneho [w] hovoríme [v] alebo [f]. Aspoň by nás na západnom Slovensku správne písanie W motivovalo aj správne W vyslovovať Zvolanie

Zavedenie W do slovenskej abecedy by teda malo veľmi pozitívny pedagogický účinok. Bolo by tiež plne v súlade so základnou tendenciou slovenského pravopisu: Píš, ako počuješ.

Najnaj napísal(a):
Ale ako uz bolo spomenute v predchadzajucich prispevkoch, nikdy to nebude Pis ako pocujes, pretoze vták,dedko,nebuď,sme

Áno. A takisto v predchádzajúcom príspevku bolo vysvetlené, prečo nie je nevyhnutné meniť tieto písania. Všetky tebou uvedené slová súvisia so spodobovaním, ktoré má svoje logické, pravidelné zásady.

Osobne som proti radikálnej reforme slovenského pravopisu. A tvrdím, že:
  • zrušenie tvrdého Y
  • opätovné písanie mäkkých ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi a
  • zavedenie W
nebude radikálna pravopisná reforma.

Ale iba odstránenie prekonaného. Návrat k logickému. K pôvodnej slovenskej tradícii.

Najnaj napísal(a):
Na druhu stranu by slovencina bez Y prisla o par slov (my/mi, tvory/tvori, tip/typ, bit/byt nechce sa mi viac rozmyslat), ktore teraz menia vyznam prave na zaklade pisania i/y.

Nebola by to strata. Kontext aj tak určí, o ktorý význam práve vo vete ide. Alebo si už niekto pomýlil (vodovodný) kohútik so (živým) kohútikom Otázka Maticu slovenskú so skrutkou Otázka

Slovenčina má už dnes, pred zrušením tvrdého Y, veľa takýchto párov či dokonca trojíc alebo štvoríc slov, ktoré sa píšu rovnako, ale znamenajú celkom odlišné veci. Sú to homonymá – bežný jav v každom jazyku. (lup-lup, rys-rys, čelo-čelo...)

Najnaj napísal(a):
A na zaver, kedze som zo zapadneho SVK tak neviem ci sa mylim alebo nie, ale podla mna by sa vytiahli > nepisalo viťiahľi ale viťiahli (vychodniar by to asi pisal inak Žmurk )

Nejde o východniarov. Štandardná slovenčina vychádza z jazykovej praxe stredného Slovenska a podľa stredného Slovenska sa má hovoriť viťiahľi. (A teda po zrušení Y by sa to tak malo aj písať.)

Stačí pozrieť do Googlu a človek narazí na pasáže ako:

citát:
Podľa výslovnostných pravidiel platných v spisovnej slovenčine správna je výslovnosť so spoluhláskou z na začiatku, teda [boľi zme v kiňe], [pracovaľi zme] ...

alebo:

citát:
Rovnako tvrdo sme aj "vyprávaly". Lenže moju hovorovú častofčinu sústavne kazil vplyv takých majstrov-mäkčiarov, akými boli Záborský, Poničanová, Huba, Meličková, Kvietik, Adamčík, Filčík, Gregor [...], Kráľovičová [...]. Keď sa mne raz podarilo pekne mäkko požiadať pani Betku Poničanovú: "Boľi by sťe taká láskavá..." Prerušila ma v pol vete a celému štúdiu musela oznámiť: "Počuľi sťe, počuľi sťe? On povedal: boľi!"

Čiže -ľi na konci je správne.

Lenže: tu je namieste znova upozorniť na jednu z rozšírených povier, podľa ktorých je mäkká výslovnosť slabík ľe a ľi povinná pre toho, kto chce správne hovoriť po slovensky.

Nie je to tak Zvolanie Kto si naštuduje modernú slovenskú fonetiku (pod modernou sa myslí minimálne 30 posledných rokov), zistí, že povinne mäkká je iba výslovnosť šiestich slabík: ďe, ťe, ňe, ďi, ťi, ňi.

Mäkká výslovnosť dvoch zvyšných slabík ľe, ľi je nepovinná a označuje obzvlášť starostlivú, prípadne divadelnú výslovnosť. (Viď mená hercov v citáte.) Našťastie Zvolanie Veď nám na západnom Slovensku naozaj spôsobuje takmer telesnú bolesť vysloviť bolesť ako boľesť. Cool

Napriek tomu som za to, aby sa všetkých osem slabík ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi po zrušení tvrdého Y písalo takto s mäkčeňmi všade tam, kde sa smú mäkko vysloviť. Posilnilo by to povedomie jedného platného vyššieho štandardu výslovnosti pre celé Slovensko.

Zároveň by som však presadzoval aj pojem nižšieho štandardu. Je to nový koncept oproti dnes obvyklému (a podľa mňa chybnému) rozlišovaniu na štandard a subštandard. Keď je niečo subštandard, je to už pod štandardom. Kto by chcel byť spájaný s niečím, čo je „pod úroveň“ Otázka

Slovenská jazykoveda by namiesto protikladu „spisovnosť“ (absurdný a historicky prekonaný termín, ktorý patrí do kontajnera spolu s absurdným a historicky prekonaným tvrdým Y) – „subštandard“ mala radšej operovať s trojicou termínov: vyšší štandardnižší štandardžiadny štandard. Také rozlišovanie by sa podobalo na rozlišovanie maturity na úrovni A alebo B.

Kto chce, vyberie si maturitu na úrovni A. Kto nechce A, vyberie si B. Ale neznamená to, že maturant, ktorý si vybral úroveň B, je nevyhnutne menej zdatný než maturant, ktorý si vybral úroveň A Zvolanie (Možno, že Á-čkar je iba snob, ktorý potrebuje sám sebe alebo iným zaimponovať.)

Absolvent maturity je absolvent maturity. V princípe je jedno, či niekto zmaturuje na úrovni A alebo na úrovni B. Nikto sa nemusí cítiť menejcenný, ak si zo všetkých maturitných predmetov zvolí úroveň B.

Podobne by mali slovenskí jazykovedci prehodnotiť aj všetko, čo dnes nazývajú „subštandardom“. Mnohé z toho je totiž v skutočnosti nižším štandardom. Teda ešte stále plnohodnotnou slovenčinou.

Dobrú noc. Vraj sa aj tieto úvahy o dvoch štandardoch, vyššom a nižšom, premietnu do pripravovaného 5-bodového návrhu zrušenia tvrdého Y v slovenčine, ktorý sa má v najbližších dňoch objaviť v tomto diskusnom fóre...

_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: piatok, 13. októbra 2006, 11:14    Téma: Zhrnutie Odpovedať s citátom

Hahaha,

vo fotogalérii tejto školy som náhodou našiel fotku, ktorá krásne znázorňuje, o čo v celej tejto debate ide...



yyyyyy-vi-tupci.jpg
 Komentár:
 Veľkosť:  66.19 KB
 Stiahnuté:  2030-krát

yyyyyy-vi-tupci.jpg



_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
encián
hosť fóra






PríspevokZaslané: pondelok, 16. októbra 2006, 16:45    Téma: Odpovedať s citátom

Komentár k fotografii

Dievčatko si myslí: "Čo je to za čudné písmenko? A prečo tam nie je í?"

Učiteľka si myslí: "Však počkaj, dievčatko, my ti dáme zabrať najbližších desať rokov. Síce ani po nich nebudeš vedieť, kde sa má písať to písmenko... ale však to nevedia ani tvoj ocinko a tvoja mamička... To je také tajomstvo, vieš?... Že my dospelí sme často ešte viac hlupučkí než vy detičky... Ale to možno pochopíš až na vysokej školičke... Možno... Medzitým hajaj, buvaj a uč sa vybrané slovíčka."
Návrat hore
Miki
virtuóz(ka) fóra
virtuóz(ka) fóra


Na fóre od: 18. 5. 2006
Príspevkov: 553

Reputácia: 350.1
Hlasovania: 2

PríspevokZaslané: pondelok, 23. októbra 2006, 9:50    Téma: Odpovedať s citátom

citát:
"A hlavňe tie ipsiloni treba zrušiť... A to hlavňe na tích miestach, kďe ňemajú biť dokonca aňi podľa dňešnej hlúpej slovenskej gramatiki... "

S ypsilonmi to vyzera lepsie...
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: pondelok, 23. októbra 2006, 10:03    Téma: Odpovedať s citátom

Miki napísal(a):
S ypsilonmi to vyzera lepsie...

To je ľen ňezvik! Žmurk Cool Žmurk Radosť Radosť Radosť

_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
Miki
virtuóz(ka) fóra
virtuóz(ka) fóra


Na fóre od: 18. 5. 2006
Príspevkov: 553

Reputácia: 350.1
Hlasovania: 2

PríspevokZaslané: pondelok, 23. októbra 2006, 16:49    Téma: Odpovedať s citátom

To chces zrusit aj de te ne le di ti ni li, ked pises "ľen"?
Podla mna sa neda "y" zrusit zo dna na den. Vsetci by sa stale mylili a pisali ho. Teda ti, ktori vedia vybrane slova, predpony a podobne.
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: nedeľa, 29. októbra 2006, 19:44    Téma: Odpovedať s citátom

Miki napísal(a):
To chces zrusit aj de te ne le di ti ni li, ked pises "ľen"?

De, te, ne, le, di, ti, ni, li sa budú písať takto bez mäkčeňov v tých slovách, kde sa vyslovujú tvrdo. Príklady: demokracia, ten, teda, teraz, nikotín, liter.

Ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi sa budú písať takto s mäkčeňmi v tých slovách, kde sa vyslovujú mäkko. Príklady: ďeťi, ťeba, ďesať, ňikdi, ľebo, ľigotaví.

Presne tak je to logické a tak to zamýšľali Štúr aj Bernolák. Preč s ypsilonom Zvolanie
Presňe tak je to logické a tak to zamíšľaľi Štúr aj Bernolák. Preč s ipsilonom Zvolanie

Miki napísal(a):
Podla mna sa neda "y" zrusit zo dna na den. Vsetci by sa stale mylili a pisali ho. Teda ti, ktori vedia vybrane slova, predpony a podobne.

Keby ho aj napísali, žiadna tragédia... Každý by vedel, že to bol omyl, lebo písmeno Y v slovenčine neexistuje a všade, kde sa dnes píše Y/Ý, v skutočnosti patrí I/Í. Všetci by si na to ľahko zvykli a na hodinách slovenčiny by sa konečne mohlo vyučovať niečo užitočné...

Kebi ho aj napísaľi, žiadna tragédia... Každí bi veďel, že to bol omil, ľebo písmeno Y v slovenčiňe ňeexistuje a všaďe, kďe sa dňes píše Y/Ý, v skutočnosťi patrí I/Í. Všetci bi si na to ľahko zvikľi a na hoďinách slovenčini bi sa koňečňe mohlo viučovať ňiečo užitočné...

_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: piatok, 3. novembra 2006, 14:22    Téma: Odpovedať s citátom

OK, tak keď už sú tu moje príspevky posúvané hore-dole vo fóre, ešte dodám jednu vec k tejto téme. Zatiaľ sme ju nespomenuli.

Často býva obhajovačmi tvrdých Y uvádzaný argument, že vraj "to sa dá ľahko naučiť, však v jednotnom čísle je tvrdé Y a v množnom čísle je mäkké I (respektíve Í)."

Toto vôbec nie je pravda Zvolanie

Tu je príklad (pozerajte vždy na slovo dobrý/dobrí): správne sa má písať dobrí kamaráti. Čiže mäkké I, lebo ide o množné číslo.

Ale pozor! Čo vidíme v treťom páde (v datíve)? Zrazu sa tu má písať tvrdé Y, aj keď stále je to to isté množné číslo: dobrým kamarátom.

Kde je tu logika Otázka

Odpoveď znie: logika tu nie je, lebo je to nezmysel. Tvrdé Y jednoducho tam nemá čo hľadať.

Ale pozor, ešte sme neskončili! Pozrime sa na siedmy pád (inštrumentál) toho istého slova.

Čo tu vidíme? Stále hovoríme o tom istom množnom čísle, ale zrazu sa z dvoch tých istých I v tomto slove má písať prvé ako tvrdé Y, druhé ako mäkké I: s dobrými kamarátmi. Hnev Hnev Hnev

Bol by som skutočne rád, keby mi niektorý z obhajcov používania tvrdého Y v slovenčine dokázal vysvetliť opodstatnenosť týchto absurdných pravidiel. A prečo by deti v našich školách mali tráviť dlhé roky bifľovaním sa takýchto zdanlivo zo vzduchu sformulovaných pravidiel, namiesto toho, aby sa učili niečo užitočnejšie.

Odmenu si zaslúži človek, ktorý dokáže vysvetliť, prečo je vraj rozumné písať správne: s ôsmimi kamarátmi (základná číslovka, "mám osem kamarátov"), ale s ôsmymi ročníkmi (radová číslovka, "na súťaži sa zúčastnilo veľa ôsmych ročníkov z rôznych škôl").

Veď ide štyrikrát o presne to isté mäkké I Zvolanie Prečo sa teda trikrát má táto istá hláska napísať ako mäkké I a raz ako tvrdé Y?

Pravidlá na písanie tvrdého Y sú podľa môjho názoru do neba volajúce nezmysly. (Bazírujú len na historickej etymológii slovAnských jazykov, ale idú proti povahe slovEnského jazyka.)

Slovenské deti by naozaj mali v škole tráviť čas niečím iným ako bifľovaním sa nezmyslov.

_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
Miki
virtuóz(ka) fóra
virtuóz(ka) fóra


Na fóre od: 18. 5. 2006
Príspevkov: 553

Reputácia: 350.1
Hlasovania: 2

PríspevokZaslané: piatok, 3. novembra 2006, 19:13    Téma: Odpovedať s citátom

Este jedna malickost; niektore slova dostavaju po zmene i/y iny vyznam. Napriklad vyt, -zyvat, byt, atd.
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: piatok, 3. novembra 2006, 19:55    Téma: Odpovedať s citátom

Miki napísal(a):
Este jedna malickost; niektore slova dostavaju po zmene i/y iny vyznam. Napriklad vyt, -zyvat, byt, atd.

O tomto sa už diskutovalo vyššie na tejto stránke, prosím pozri tento príspevok.

Ja viem, že je to strašne dlhý príspevok, sorry. Ale v ňom sa presne riešila táto otázka.

Jednoducho homonymá sú bežný jav v každom jazyku, aj v slovenčine už dnes, ešte teraz pred zrušením tvrdého Y, máme veľa takýchto slov. Čiže niet sa čoho obávať. Homonymá nie sú žiadny pádny argument proti zrušeniu tvrdého Y. Kontext všetko rieši.

(Inak som si všimol, že Ty ako jedna z mála vo fóre máš nielen inteligentné príspevky, ale ešte k tomu aj gramaticky bezchybné. Poklona! Poklona )

_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
Miki
virtuóz(ka) fóra
virtuóz(ka) fóra


Na fóre od: 18. 5. 2006
Príspevkov: 553

Reputácia: 350.1
Hlasovania: 2

PríspevokZaslané: sobota, 4. novembra 2006, 19:55    Téma: Odpovedať s citátom

Dakujem.
Ty si teda fakt stojis za svojim nazorom. Na zrusenie y mas velmi dobre argumenty a uz sa Ti fakt neda oponovat. Ale aj tak si neviem predstavit slovencinu bez y. Riba, nabitok, sin, misliet,... Smútok
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: sobota, 4. novembra 2006, 23:25    Téma: Odpovedať s citátom

Miki napísal(a):
Ale aj tak si neviem predstavit slovencinu bez y. Riba, nabitok, sin, misliet,... Smútok

Nádherné! Krásne! Však presňe takto to všetci vislovujeme! Radosť Radosť Radosť

Riba, nábitok, sin, misľieť...

_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: pondelok, 6. novembra 2006, 11:54    Téma: Odpovedať s citátom

Ipsilon napísal(a):
Jednoducho homonymá sú bežný jav v každom jazyku, aj v slovenčine už dnes, ešte teraz pred zrušením tvrdého Y, máme veľa takýchto slov. Čiže niet sa čoho obávať. Homonymá nie sú žiadny pádny argument proti zrušeniu tvrdého Y. Kontext všetko rieši.

Ba čo viac, zrušenie tvrdého Y a opätovné písanie ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi takto s mäkčeňmi vo všetkých tých slovách, kde sa mäkko vyslovujú, by dokonca odstránilo zmätky, ktoré dnes často nastávajú práve vinou toho, že sa mäkčeň v mäkkých slabikách ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi nelogicky nepíše.

Príklad toho, o čom hovorím, vidno v mojom predošlom príspevku: keď podľa dnešného pravopisu vidíš napísané slovo krásne, tak nevieš, ako ho máš prečítať: [krásne] (čiže tvrdo, ako prídavné meno) alebo [krásňe] (čiže mäkko, ako príslovku) Otázka

Pri takomto rozlišovaní medzi prídavnými menami a príslovkami, ktoré majú predposlednú slabiku dlhú (ako slová krásny, vážny, svojrázny a množstvo ďalších), dnes často nepomáha ani kontext Zvolanie (V predošlom príspevku pomáha, ale v mnohých iných prípadoch nie...) Často dochádza k zámenám a neporozumeniam...

To všetko sa vráti na svoje miesto a dá do poriadku, keď sa známych 8 slabík ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi znova (ako u Štúra a u Bernoláka) bude písať s mäkčeňmi tam, kde sa mäkko vyslovujú. (Respektíve môžu mäkko vysloviť, pretože mäkká výslovnosť slabík ľe, ľi je nepovinná.)

Čiže ňesmelí a nervózni. Ďivokí a diskutabilní.

Odpadne ďalšia vec popri ypsilonoch, ktorú sa dnes deti musia bifliť: 8 slabík ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi. Na ich zborové recitovanie budú môcť konečne deti zabudnúť a písať týchto 8 slabík tak, ako ich počujú, respektíve vyslovujú: ak mäkko, tak s mäkčeňom – ak tvrdo, tak bez mäkčeňa.

Aká úľava, že slovenský pravopis konečne bude dávať zmysel Zvolanie
Aká úľava, že slovenskí pravopis koňečňe buďe dávať zmisel Zvolanie

Radosť

_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
Peter Žingor
hosť fóra






PríspevokZaslané: štvrtok, 16. novembra 2006, 22:04    Téma: Zrušme konečne v slovenčine tvrdé Y ! Odpovedať s citátom

Som za zrušenie Y. Pri krátkom zamyslení sa aj za mnoho ďalších zjednodušení slovenského jazyka, ako je široké e, dvojhlásky, množstvo vzorov skloňovania, atď. Nielenže vidím, ako sa s tým trápi moja dcérka, ale aj mne pri každodennom písaní správ zaberie chvíľu času, kým si skontrolujem text, či som nespravil hrubú chybu. Určite by som privítal zjednodušenie slovenského pravopisu a hlavne zrušenie Y. Ak existuje stránka, ktorá spája priaznivcov tejto myšlienky, prosím Vás, pošlite mi na ňu odkaz. Ďakujem. S pozdravom Peter.
Návrat hore
Ipsilon
štamgast fóra
štamgast fóra


Na fóre od: 5. 10. 2006
Príspevkov: 117

Reputácia: 477.7

PríspevokZaslané: piatok, 17. novembra 2006, 1:00    Téma: Re: Zrušme konečne v slovenčine tvrdé Y ! Odpovedať s citátom

Ďakujeme za podporu Zvolanie

Peter Žingor napísal(a):
Určite by som privítal zjednodušenie slovenského pravopisu a hlavne zrušenie Y. Ak existuje stránka, ktorá spája priaznivcov tejto myšlienky, prosím Vás, pošlite mi na ňu odkaz.

Práve preto prebieha diskusia o zrušení tvrdého Y na týchto stránkach, lebo nevieme o tom, že by existovala iná stránka, ktorá by sa naozaj systematicky venovala preskúmaniu tejto otázky.

Iste, tu u nás v diskusnom fóre je to tiež trošičku chaotické, argumenty sa premieľajú jeden cez druhý, ale myslím si, že už dnes, keď má táto diskusná téma zatiaľ 45 príspevkov, sa podarilo na troch webstránkach vystihnúť všetko podstatné k danej problematike.

Takže stačí urobiť naozaj už „iba“ posledný krok: zrušiť samotné tvrdé Y. Radosť

Ako už bolo povedané skôr, na zrušenie tvrdého Y bude celkom určite potrebné referendum, čiže všeľudové hlasovanie. Aby sa zbytočne nepredražilo, malo by byť spojené s parlamentnými voľbami.

Čiže ako najskorší možný termín uskutočnenia referenda o zrušení tvrdého Y by som videl rok 2010, súčasne s najbližšími parlamentnými voľbami.

Ale to som naozaj ohromný optimista, keď také niečo predpovedám Zvolanie Možno sa toto referendum podarí zorganizovať až s voľbami v roku 2014, alebo 2018, alebo 2022, alebo aj nikdy, ak Slováci budú aj naďalej v tejto otázke, ako sa spieva v ich hymne, tvrdo spať. Zmätok Kedykoľvek sa však môžu konať aj predčasné parlamentné voľby, takže šanca na referendum o tvrdom Y sa možno ponúkne aj častejšie než iba raz za štyri roky.

Myslím si, že na lobbovanie za zorganizovanie referenda o zrušení tvrdého Y by bolo vhodné a potrebné založiť občianske združenie.

Práve preto, aby ľudia podporujúci túto myšlienku dokázali spojiť svoje sily. Presne ako hovorí Peter Žingor. Len keď sa všetci zástancovia zrušenia tvrdého Y spoja a spoločne budú argumentovať a vystupovať, môže sa naozaj podariť konečne zrušiť tvrdé Y.

Mám hneď aj návrh, ako by sa mohlo volať navrhované občianske združenie: Združenie Ipsilon. Písané presne tak, ako to tu vidíte. Už z týchto dvoch krátkych slov a z toho, ako sú napísané, by bolo zrejmé, o čo danému združeniu ide.

Je to iba návrh z mojej strany. Samozrejme sa zamýšľané občianske združenie môže volať aj hocijako inak...

Peter Žingor napísal(a):
Som za zrušenie Y. Pri krátkom zamyslení sa aj za mnoho ďalších zjednodušení slovenského jazyka, ako je široké e, dvojhlásky

Tu s Vami, pre zmenu, veľmi rozhodne nesúhlasím.

V dnešnej dobe je veľká móda, že USA alebo Európska únia valcujú všetko, čo im príde do cesty, hlavne národné špecifiká.

Čiže práve naopak si myslím, že slovenčina by si veľmi starostlivo mala chrániť všetko to, čo robí slovenčinu unikátnym: a to sú práve také krásne písmená, ako ä, ľ, ĺ, ŕ, ô.

Napríklad čeština nemá ani jedno z týchto piatich písmen – a pritom aký je nám to blízky jazyk Zvolanie

Takže buďme hrdí na takéto unikátne slovenské písmená, hlásky a zvuky, nedovoľme ich zrušiť a určite si ich navždy zachovajme.

To isté platí o známych ôsmich slabikách ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi. Opäť je to niečo, čím sa napríklad slovenčina markantne odlišuje od češtiny – preto by sme týchto osem slabík naozaj mali písať takto s mäkčeňmi všade tam, kde sa mäkko vyslovujú Zvolanie Práve to je to, čo robí slovenčinu slovenčinou. Preto aj Štúr a Bernolák týchto osem slabík písali s mäkčeňmi. Vráťme sa konečne k tomuto tradičnému a logickému písaniu Zvolanie

Ďalší príklad je navrhované nové písmeno W. Krw kamarátow – na konci oboch slov (slow) znova unikátne, rýdzo slovenské zvuky, hlásky, ktoré čeština v tých istých slovách nepozná. Preto by sme mali písmeno W zaviesť a používať s rovnakou hrdosťou, s akou (s rovnakow hrdosťow, s akow) Česi používajú písmená, ktoré sú pre zmenu unikátne české: ů, ř.

Naopak tvrdé Y treba čo najrýchlejšie zrušiť. Je to absolútne cudzí prvok, ktorý do slovenčiny nepatrí. Štúr a Bernolák predsa neboli na hlavu padnutí, keď Y zo svojej abecedy vynechali. Tvrdé Y patrí iba do poľštiny, bulharčiny, ruštiny a tak ďalej, lebo tam sa aj naozaj vyslovuje. V slovenčine neexistuje ani jedno slovo, v ktorom by sa vyslovilo tvrdé Y – preto sa tvrdé Y nemá nikde ani písať.

Peter Žingor napísal(a):
množstvo vzorov skloňovania

Túto požiadavku by som upresnil.

Nie som za to, aby sa zjednodušovalo slovenské skloňovanie a časovanie. Lebo zase: je to niečo, čo je osobitne slovenské, čiže Slováci môžu byť na svoje skloňovanie a časovanie hrdí. Treba si našu gramatiku chrániť a zachovať, nedovoliť, aby sa ľubovoľne primitivizovala.

Na druhej strane je potrebné, aby našim jazykovedcom konečne padli klapky z očí. Keď vymrie aj posledná generácia komunistickým režimom odchovaných jazykovedcov, hádam sa situácia zmení k lepšiemu. Už dnes badať povzbudivé náznaky u jazykovedcov mladej generácie.

Mnohí (hoci určite nie všetci) starší jazykovedci sa totiž správajú presne tak, ako mocipáni v režime, ktorý im udelil vysokoškolské diplomy: oni nebádajú, ale oni prikazujú národu, ako má hovoriť, sekírujú národ. Vydávajú rozkazy a dekréty na úrovni slovenského jazyka, tak ako do roku 1989 vydával rozkazy a dekréty na úrovni celej spoločnosti Ústredný výbor Komunistickej strany Československa.

(Mimochodom, blahoželáme všetkým čitateľom tohto príspevku k 17. výročiu 17. novembra 1989, ktoré slávime práve dnes v piatok. Aleluja Zvolanie Dokonca je tento rok 17. novembra piatok – rovnako, ako pred 17 rokmi tiež v piatok mlátila komunistická polícia študentov.)

O rozkazoch vrchnosti sa samozrejme za minulého režimu nedebatovalo. Bolo treba poslúchnuť a držať hubu. Mnohí jazykovedci a učitelia slovenčiny dodnes majú ten istý prístup pri výučbe alebo vysvetľovaní zákonitostí slovenčiny.

Čiže tento diktátorský prístup jazykovedcov a učiteľov treba zmeniť – ale netreba meniť slovenskú gramatiku. Tá je podľa mňa úplne v poriadku.

Len dva príklady zaslepenosti tradičného slovenského jazykovedca: vraj slová kľud, kľudný nie sú po slovensky Zvolanie Mejl z angličtiny sa vraj môže prebrať – ale kľud z češtiny sa vraj prebrať nesmie; hoci obsahuje písmeno ľ, ktoré je výsostne slovenské, lebo v češtine vôbec neexistuje Zvolanie

Krajší príklad zadubenosti naozaj nenájdete. Pritom, pokiaľ viem, všade na Slovensku sa používajú slová kľud, kľudný. Lenže zaujíma niečo také mini-diktátora jazykovedca Otázka Nezaujíma. Jazykovedec vydáva rozkazy národu, ako má národ hovoriť.

Fakt, že slovenskí jazykovedci prijali do slovenskej slovnej zásoby slová ako fungovať (jednoznačný germanizmus) a klik myšou, mejl (jednoznačné anglicizmy), ale odmietajú prijať slovo kľud (jednoznačný bohemizmus), iba svedčí o tom, že slovenským jazykovedcom sa zatiaľ ešte nepodarilo celkom prekonať nesprávne chápaný (čiže proti češtine namierený) nacionalizmus.

Odmietať prijať slovo kľud ako plnohodnotné slovenské slovo iba svedčí o tom, že niekto tu trpí komplexom menejcennosti.

Sebavedomý jazyk a národ sa nemá čoho obávať, lebo si je vedomý svojej sily. Angličtina bez obáv hltá slová zo všetkých jazykov sveta, pretože si je vedomá svojej sily.

Aj Slováci by mali byť rovnako sebavedomí: bez váhania by mali uznať slovo kľud za plnohodnotné slovo slovenskej slovnej zásoby. Veď je to na Slovensku extrémne často používané slovo! (Spolu so všetkými odvodeninami: kľudný, ukľudniť sa atď.)

Dôkaz sebavedomia Slovákov je už v tom, že slovo kľud neprebrali v pôvodnej českej forme klid, ale prisposôbili si ho, aby znelo slovensky. Slováci doň zaradili písmeno mäkké ľ, ktoré v češtine vôbec neexistuje Zvolanie

Na aký ďalší dôkaz slovenskosti slova kľud čakajú naši jazykovedci Otázka

Sú to záhady... Podobný prípad ako v emaile.

Druhý príklad nepochopiteľnosti direktív jazykovedcov je totiž skloňovanie slova email. Podľa našich jazykovedcov sa má povedať: „dostal som to v emaile“.

Síce všetci ľudia, ktorých poznám, hovoria: „Dostal som to v emaili“, ale to jazykovedcov nezaujíma. Oni vydali príkaz a národ nech skloňuje podľa toho, ako to jazykovedcom vyhovuje, nie ako sa to národu zdá prirodzené. Možno, že keď jazykovedci chodia na zaslúžené dovolenky, prespávajú v hotele Rehot , pričom izby si už vopred zarezervovali v emaile Rehot . Ktovie Otázka

Čiže bol by som za to, aby sa pri skloňovaní a časovaní v slovenčine zaviedlo viac povolených dvojtvarov. Ak niekto chce skloňovať v emaile a v hotele – nech sa páči, nech to tak skloňuje. A my ostatní budeme naďalej hovoriť o emaili a prespávať v hoteli.

Prípadne by jazykovedci mohli dať odporúčanie, ktorý z týchto dvoch variantov považujú za hlavný – ale nie arogantne vyhlásiť iba jeden z dvoch tvarov za správny a druhý tvar (samozrejme ten v národe obľúbenejší) zavrhnúť a tvrdiť o ňom, že ani nepatrí do slovenčiny.

_________________
Vo všetkom, čo píšem do diskusného fóra, sa môžem hlboko míľiť... Cool
Snažťe sa ma o tom prosím presvedčiť silními argumentmi... Radšej slovními ňež takímito: Box
Návrat hore
Ukáž informácie o autorovi Pošli súkromnú správu Pošli e-mail Ukáž webstránku autora
Zobraziť príspevky za predchádzajúce:   
Pridať novú tému   Zaslať odpoveď    Fórum vdp.sk -> Archív -> Slovenčina (AUM) Časy sú uvádzané v GMT +2 hodiny
Choď na stránku Predošlá  1, 2, 3, 4 ... 17, 18, 19  Ďalšia
Strana 3 z 19

 
Prejdi na:  
Nemôžeš tu založiť novú tému
Nemôžeš do tohto fóra posielať odpovede
Nemôžeš tu upravovať svoje príspevky
Nemôžeš tu vymazať svoje príspevky
Nemôžeš v tomto fóre hlasovať
Môžeš zasielať prílohy
Môžeš sťahovať prílohy



SwiftBlue Theme created by BitByBit
Powered by phpBB 2.0.20 © 2001, 2006 phpBB Group
© 2006–2009 vincentdepaul.sk / Fórum založené 1. apríla 2006