Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[Ipsilon]

[Slavo]

Vacsiu blbost som este nepocul ako to, ze anglictina je lahsia ako esperanto. Tak potom asi nepoznas zrejme zaklady oboch jazykov a nerozlisis co sa pod slovom lahsi a tazsi rozumie. Len tolko k tomuto.

K tomu druhemu by som dodal asi len toto :

Esse oportet ut vivas, non vivere, ut edas.

[Igor]

A este jedno vam poviem, vazeni - tu v UK pracuje spusta slovakov - slovencinarov s pedagogickym vzdelanim roznych kombinacii so slovencinou. A viete co tu robia ? - zametacov ulic, umyvacov riadu a prinajlepsom soferov. Aj ti, co sa ucili anglictinu tu pracuju vacsinou ako pomocni personal v restauraciach, pizzeriach a hoteloch.

Aha, z uz sme "doma". Takze tu mate tu vasu "vytuzenu" a "prakticku" slovencinu s ktorou si tak mozte vo svete akurat (viete, co).

Len velmi mizive percento tych tisicov pracovnych imigrantov do UK si najde ako - tak lepsiu pracu. Vacsina zo slovenskych vysokoskolakov tu "maka" za minimalnu mzdu, co momentalne predstavuje £ 5.35 na hodinu, co pri tychto zivotnych nakladoch je velmi malo a ziadny anglican by to nerobil. Na to maju predsa vystudovanych blbeckov z vychodnej a strednej Europy. Toto je fakt, ktory nemoze nikto popriet a takto to bude aj nadalej, pretoze s tou vasou "slavnou" slovencinou, ktora patri k najtazsim jazykom sveta sa tu ani doslova "nevy[...]te" na verejnych zachodoch. Takze len tak dalej a dalej produkujte tych vasich svetovo-preslavenych slovencinarov.

[Ipsilon]

[Igor]

Ypsilon, ty nemas ani "paru" o gramatike esperanta a gramatike anglictiny, lebo inak by si tu take hluposti nepisal.
Zrejme mas obrovske "medzery" co je to casovanie, sklonovanie a ine v anglictine a v esperante.
Radil by som ti zapisat sa do nejakeho kurzu a riadne si to nastudovat predtym ako nieco zo seba "vyprodukujes" na internete.

[Admin]

Varovanie nezabralo. Odteraz teda každý príspevok nesúvisiaci s návrhom zrušenia písmena Y v slovenčine bude z tejto témy presunutý do inej časti diskusného fóra.

[hosť fóra]

Sami na seba ste si uplietli bic. Teraz vam uz sem nikto nic nenapise.
S Bohom !

[Admin]

Niekedy je lepšie mlčať, než neustále premieľať, čo už veľakrát bolo povedané.

K pôvodnej téme sa samozrejme ktokoľvek naďalej môže vyjadriť, pozitívne i negatívne. Takisto k hociktorej inej téme v hociktorej inej časti diskusného fóra. Ide len o zachovanie prehľadnosti v rámci jednotlivých diskusných tém.

PS: Pozdrav zbohom sa píše inak.

[Admin]

Off-topic príspevky o pozdravoch boli presunuté do novej samostatnej témy, podobne ako predtým príspevky o esperante. Téma, v ktorej sa nachádzame, sa týka písmena Y v slovenčine.

[Ipsilon]

Folklorista Ján Lazorík o písmene Y vo včerajšom rozhovore pre SME:

[Viliam]

Dobrý deň,
príde mi trochu nelogické rušiť y z abecedy. Postačilo by, keby sa y presunulo na koniec abecedy .
Veď y sa používa často v cudzích slovách. Ak sa zruší y, čím ho chcete znakovo nahradiť?

K tej klávesnici. Keď chcete klávesnicu, tak poriadnu. Na úradoch majú určite štatistiku výskytu jednotlivých písmen. Bolo by dobré prepočítať štatistiku aj vzhľadom na túto novú slovenčinu, a vzhľadom k tomuto výskytu usadiť jednotlivé písmenká, myslím že Dvořákova klávesnica je podobne zostavená. A domnievam sa, že by snáď bolo aj reálne usadiť na klávesnicu niektoré sekvencie spoluhlások a samohlások. O tom by ten štatistický úrad mal byť. A verím tomu, že tam sú ľudia, ktorí sa týmto zaoberajú, ale problém je vždy len v tom, že na príslušných miestach nesedia kompetentní ľudia, alebo sú "platení" za "inú" prácu, čo si budeme nahovárať..

A) Je úplne zrejmé, že so znovuzavedením mäkčeňa stráca používanie y zmysel a nastáva zjednodušenie pravidiel.
Ale - ja by som y ponechal, ale aby plnilo nejakú funkciu.
Mohlo by označovať množné číslo ve nepostradateľných prípadoch. mi - my,(v) kosťi - (tie) kosťy. Použiť tvrdé y v množnom čísle by som nepovažoval ako chybu, aj keby následovalo aj "po mäkčeni, je to tiež i."


B) Je zrejmé, že zavedením mäkkého i do vybraných slov sa nič nestane, iba to, že sa začne v týchto slových písať mäkké i. Odpadne cez 200 výnimiek v podobe vybraných slov, ktorými si ľudia neustále komplikujú život. Načo? Koľko detí dostalo výprask za 5 z vybraných slov...
By - bi: Nezrozumiteľný rozdieľ? Bylina - bilina: nezrozumiteľný rozdieľ? Ryba a riba: - nezrozumiteľný ozdieľ? Syn - sin: nezrozumiteľný rozdieľ? (A odpadne miliónový obrat za výrobu pomôcok - niekomu sa naozaj veľmi nepáčil tento krok)
Vybrané slová zrušiť! S tým by ste uspel v každom prípade , a možno aj mandátu, mnoho rodičov by sa vám poďakovalo . Dieťa by mohlo nastúpiť aj neskôr do školskej dochádzky pri patričnej úprave osnovy.

A potom také osoby ako "lenin," ktorého asi tiež ešte teraz bolí zadok za diktáty si nebudú nárokovať elitníctvo, je úbohe sa kvôli gramatike (schopnosti sa nabifliť) považovať za inteligentnejšieho. Jeho spôsob vyjadrovania priveľmi nesvedčí, nepodal ani jediný argument aby si obhájil y.

C) Je zrejmé, že je nepodstatnené určovať i a y podľa toho, či j pred ním znelá alebo neznelá spoluhláska. Y vo vybraných slovách po obojakých spoluhláskach (b, p, m, v, r, z, s, f - ryha, vyzývať, ...) - načo? čo sa stane, ak by všade bolo mäkké?
Prečo to teda tak písať? Stane sa keď budem písať preponu vy- s mäkkým i? Stane sa keď budem písať hydina s mäkkým? Je to nezrozumiteľný rozdieľ?
Stane sa, ak napíšem chlapy s tvrdým (ako označenie množného čísla)?
---------------
1. Pravopis i, í, y, ý

Písanie y, ý

- vo vybraných slovách po obojakých spoluhláskach (b, p, m, v, r, z, s, f - ryha, vyzývať, ...)
- po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, g, k, h, ch)
- v slovách cudzieho pôvodu (bicykel, cyklus, yperit, ...)
- príd. mená - N sg. vzor pekný

Písanie i, í

- po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, ž, č, š, dž, dz, c, j – cit, žiť)
- po obojakých spoluhláskach – okrem vybraných slov (minulosť, perina, ...)
- v slovách cudzieho pôvodu (kino, gigant, ...)
- v citoslovciach (kikirikí, hijó, ...)
- pod. mená L sg. a I pl.
- príd. mená - N pl. vzor pekní, vzor páví, cudzí

zdroj: http://www.vazka.sk/site/site.php?id=296
-----------------------------

[hosť fóra]

Prečiarknutím d t n l sa dá pekne v jednoduchosti naznačiť, že sa spoluhlásky vylovuje mäkko. Tvrdé y sa javí s toho pohľadu skutočne len ako akási gramatická výnimka, jej prínos je menší ako väčší. Ak by sme chceli byť dôslední, a ušetriť si písanie mäkčena, malo by sa niečo také vymyslieť aj pre e (mäkké e, ale bez neho existujeme..).

Svet sa písaním mäkčeňa nezrúti. A zaviedol by som ho povinne, aby si tí nedopečenci neznalí vyslovnosti spisovnej slovenčiny v Trenčíne a Bratislave uvedomili, že slovenčina je mäkká, a kde všade sa má zmäkčovať. A že sa nerozpráva nechcem , nemožem, lúbim ta (čítaj tvrdo - ale bez zmäkčovania to zneje ako takmer cigánske nárečie), datel, ale vyslovuje sa määkkkooo - ňechcem, ňemôžem, ľúbim ťa, ďaťeľ. Źiadny vyšší štandart, načo? Stará generácia pominie, a mladá už môže "fungovať" na mäkčeňoch. Dospelí pochopia, prečo to je takto lepšie, a určite sa tiež radi vzdajú písania y, ak im zavedieme mäkčene na mäkčenie bez zbytočných komplikácíí s tvrdým y. A ušetria sa im starosti. Od nejedného učiteľa som počul, aké je y zbytočné, každý sa na tom pobavil, ale to je všetko, čo urobil. V prípade že by sa dialo takéto referendum, učiteľia by boli asi prví, kto by sa to hlasoval. Tie pravidlá sa dajú aj čitateľnejšie napísať .

Slovo cudzí a pekný a ich tvary sú najabsurdnejšie napísané slová v slovenčine.

Máme nevyužitý jeden znak - apostrof. Ch by som nepísal ako h´, ale možno ako výnimku v označovaní - preškrtnuté h, podobne ako mäkčené spoluhlásky dtnl.Ale to kľudne môže zostať tak ako je. Netreba robiť až také novoty. Ja by som možno apostrofom označoval mäkko vyslovované spoluhlásky. Apostrof je v rámci každej klávesnice. OU má podľa mňa inú výslovnosť ako w. To mi veľmi nesedí. "Vyzerá to ako poľština ."

[Ipsilon]

[Alexander Avenarius]

Digitálna knižnica klasickej slovenskej literatúry denníka SME, Zlatý fond, má na svojich webstránkach zaujímavú službu: prekladač do štúrovčiny.

Stačí do okienka zadať adresu ľubovoľnej slovenskej webstránky a automat vám ju „zludevítuje“, čiže preloží do štúrovskej slovenčiny, ktorá najviac poteší tým, že sa v nej nevyskytuje nezmyselné a nepotrebné písmeno Y.

V prílohe tohto príspevku si môžete pozrieť, ako vyzerá úvodná wiki webstránka našej školy po automatickom preklade do štúrovčiny. Za seba poviem, že sa mi text pozdáva o 200-300% viac, než dnešný „štandardný“ pravopis s ypsilonmi...

Automat má zatiaľ ešte niekoľko nedostatkov, na ktorých treba popracovať. Napríklad:

• nesprávne zmäkčuje cudzie slová (ťermíni, štuďent, Ďeutsch)
  
• iné slová zabudne zmäkčiť (ďetí namiesto ďeťí)
  
• nevie kontextovo rozlíšiť prídavné mená od podstatných mien (sú prázdne – v tomto prázdňe) ani prídavné mená od prísloviek (špeciálne – špeciálňe)

[Ipsilon]

Na webstránke slovenského ministerstva vnútra, na ktorú by bežne človek len veľmi ťažko natrafil, sa skrýva nasledujúci fundovaný článok z roku 2004 na tému zrušenia tvrdého Y od popredného slovenského jazykovedca, univerzitného profesora PhDr. et Dr. h. c. Jána Findru, DrSc.

Ypsilon zostáva naďalej postrachom

Kto by si nepamätal na pravopisné diktáty, ktoré boli pre nás počas školských rokov najväčším postrachom. Mnohí sme síce dokázali spamäti odrecitovať vybrané slová, ale pri písaní diktátu sme si na ne akosi nevedeli spomenúť. Problém ypsilonu viacerých prenasleduje aj po skončení školy.

Na chvíľu si dovolím byť osobný: ja som s ypsilonom nemal problémy. V mojom rodnom (hornoipeľskom) nárečí sa totiž tam, kde píšeme ypsilon, vyslovuje e. Napríklad: Kobe rebe male nohe, vedele be behati. (Keby ryby mali nohy, vedeli by behať). Nech nás nemýli, že samohláska e je aj v slovách male a vedele. Totiž pred reformou pravopisu sa v základnom tvare minulého času písalo mäkké i alebo ypsilon podľa rodu, teda: chlapi robili, ale ženy robily, deti robily; v mojom nárečí: chlapi robili, žene robele, deti robele. Dodávam, že hornoipeľské nárečie potvrdzuje tézu, že jazyk je perfektne zosynchronizovaný systém. Zároveň potvrdzuje aj to, že v minulosti sa mäkké i a tvrdé y vyslovovalo odlišne. Tento rozdiel sa v priebehu vývinu jazyka zotrel.

Vráťme sa však k základnej téme. Verejnosť citlivo vníma pravopisné problémy s ypsilonom. A keďže si uvedomuje, že dnes nie sú významné rozdiely vo výslovnosti mäkkého i a ypsilonu (porovnaj byť – biť), oprávnene volá po zrušení tvrdého y aj v pravopise. Všimnime si tento problém jednak z historického hľadiska a jednak z hľadiska súčasnej situácie.

Povedzme si najprv, že Štúr vo svojej Nauke reči slovenskej, ktorá je kodifikačnou príručkou nového spisovného jazyka, v systéme samohlások ypsilon neuvádza. Dôsledne vychádza zo zistenia, že vo výslovnosti nie je rozdiel medzi i a y. A tak vo svojom diele konštatuje toto: V našej reči ňjet žjadneho y. Tam kďe Slováci s Poljakmi hraňičja, napr. v zadnej Orave počuť ešťe visloveňja „y“, ale u inších Slovákov sa vonkoncom vjacej ňeslícha.

Toto Štúrovo správne pravopisné riešenie, ktoré bolo založené na fonetickom princípe, sa však neprijalo. Dôrazne proti nemu vystúpil najmä M. M. Hodža, ktorý presadzoval etymologický (historický) princíp. Navrhoval písať ypsilon tam, kde sa pôvodne odlišovala výslovnosť mäkkého i a výslovnosť ypsilonu. Táto pravopisná zásada sa prijala a potvrdila sa v roku 1852 v Krátkej mluvnici slovenskej, v ktorej sa kodifikovala tzv. opravená slovenčina podľa hodžovsko-hattalovskej reformy. Takto sa v systéme slovenských samohlások ypsilon „rehabilitoval“ a zaviedol sa aj do písanej podoby. V pravopise sa udržal dodnes a dodnes máme s ním problémy.

Je slovenským paradoxom, že za pravopis ypsilonu, ktorý musíme uplatňovať v písanej podobe jazykového prejavu, sa vinia jazykovedci. Tieto obvinenia sú do istej miery pravdivé, najmä ak si uvedomíme, že pravopis je vecou konvencie, dohody, a teda ho možno meniť bez toho, aby to bol zásah do podstaty jazyka. Z druhej strany mince však platí, že väčšina jazykovedcov nie je presvedčená, že ypsilon je nevyhnutnou súčasťou našej pravopisnej sústavy. Vychádzajú pritom z názoru, že používanie ypsilonu nie je v súlade so základným fonetickým pravopisným princípom. Ten totiž predpokladá čo najdôslednejší súlad medzi ústnou a písanou podobou jazyka. Preto sa stotožňujú s názormi tej časti slovenskej verejnosti, ktorá volá po zrušení ypsilonu. Tiež sú presvedčení, že aj v školskej praxi by sa namiesto nácviku pravopisu ypsilonu, ktorý na hodinách slovenčiny zaberá príliš veľa času, malo viac pozornosti venovať uplatneniu jazyka v diferencovaných jazykových prejavoch vytváraných v rozličných komunikačných situáciách.

Práve v takýchto súvislostiach si pripomeňme, že jazykovedci v tomto prípade nemali ďaleko od slov k činom. V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia sa totiž v odbornej jazykovednej tlači rozvinula rozsiahla diskusia o zrušení ypsilonu. Bola to aj reakcia na tlak kultúrnej verejnosti, ktorá takúto požiadavku nástojčivo vyslovovala. Kvôli pravde však treba povedať, že jazykovedná obec nebola ani v tomto prípade jednotná. Väčšina jazykovedcov, ku ktorým som patril i ja, však prezentovala názor, že požiadavka zrušiť ypsilon je opodstatnená. Práve oni sa vo svojich článkoch zamýšľali nad tým, aké by to malo dôsledky pre pravopis a ako by sa to odrazilo na vonkajšej podobe písaných textov. Bolo totiž zrejmé, že vnútorný systém jazyka by táto pravopisná zmena nezasiahla. Jazykovedci si uvedomovali aj to, že odstránením ypsilonu by sa podstatným spôsobom zmenila príprava žiakov na hodinách slovenského jazyka a literatúry.

Odborná diskusia sa uskutočnila, a hoci jej závery smerovali k tomu, aby sa vážne uvažovalo o zrušení ypsilonu, k realizácii tohto zámeru nedošlo. Ukázalo sa totiž, že zrušenie ypsilonu nie je ani tak jazykovo-pravopisný (jazykovedný) problém, ale že je to problém praktický a najmä ekonomický. Po takejto radikálnej reforme pravopisu by totiž bolo nevyhnutné urobiť viaceré kroky, na ktoré by štát musel vynaložiť mnohomiliónové náklady. Týkalo by sa to jednak tlačiarenských nákladov, ale predovšetkým nákladov na vydanie mnohých písomností, kníh a učebníc v novom pravopise.

Zdá sa, že ešte ani dnes nie sú ekonomické podmienky priaznivé na uskutočnenie radikálnej reformy pravopisu ypsilonu. Ani v tomto čase sa teda nenaplní Štúrova idea Píš, ako počuješ, a čo počuješ, napíš. A tak ypsilon zostane naďalej postrachom žiakov.

univ. prof. Ján FINDRA