Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[I.]

Mas tam ale jeden problem s tym "w" a to, ze ked povies "krv" tak by to bolo v poriadku s tym "krw". Avsak ked to slovo zacnes ohybat, tak uz tam nemas to "w", napr. " do krvi", stiekol z krvi". Uz tam nemozes dat to "w" a pisat "do krwi", pretoze tak sa to uz nevyslovuje. A tym padom opat len skomplikujes uz aj tak komplikovanu slovensku gramatiku.
A takychto slov by si nasiel viac, keby si ich ohybal.
(priatelov - priatelow, ale priatelovi a nie priatelowi)

Na jednej strane zjednodusis "i" a na druhejs skomplikujes "w".

[Ipsilon]

Obhajoba zavedenia písmena W
do slovenskej abecedy

Nie je to problém ani komplikácia, Ioan. Je to, naopak, zjednodušenie. Podobne mylne argumentoval ohľadom W už Martin na 7. strane tejto diskusie. Dovolím si dnes spätne zareagovať aj na jeho odozvu k písmenu W.

Nemôžeme hlásku W dávať na úroveň iných hlások, ktoré sa v slovenčine pri skloňovaní či odvodzovaní pravidelne spodobujú: W je totiž v súčasnosti jediná slovenská hláska, ktorá nemá v abecede priradené svoje písmeno. Takže priradením písmena W ku hláske W sa iba veci uvedú do poriadku. Stanú sa pravidelnejšími, nie (ako tvrdí Martin) nepravidelnejšími. To je všetko.

Martin mal zrejme na mysli toto: existuje slovo dub, ale malý dub a zároveň najslávnejší slovenský politik je Dubček, nie Dupček, napriek tomu, že sa vyslovuje [dupček].

Práve tu však (dávaj teraz dobrý pozor, Martin ) vidno zásadný rozdiel medzi písmenom V v slove oravský a písmenom B v slove dubček. V slove dubček totiž tretie písmeno sa dá vysloviť iba dvoma spôsobmi: buď (správne) ako P, alebo (nesprávne) ako B.

A teraz pozor: v slove oravský problematické štvrté písmeno sa dá vysloviť nie iba dvomi spôsobmi (ako v prípade slova dubček) – ale dá sa vysloviť až tromi spôsobmi, z ktorých dva sú nesprávne: V, F a W. Správna výslovnosť je iba W a preto by sa slovo malo logicky písať orawskí, nie oravský ako dnes. Keď sa totiž, ako dnes, píše oravský, sugeruje to, práve na základe analógie s mnohými slovami typu dubček, že pri štvrtom písmene ide iba o ďalší z mnohých výskytov pravidelného spodobovania v slovenčine. Aký je praktický (a žiaľ veľmi častý) dôsledok tejto mylnej analógie Že ľudia (najmä, pod vplyvom češtiny, na západnom Slovensku) slová tohto typu vyslovujú nesprávne, čiže dané slovo vyslovia ako [oravskí] alebo [orafskí]. Keby sa však dané slovo, v súlade s logikou a správnou výslovnosťou, písalo orawskí, písmeno W by všetkým (aj na západnom Slovensku) jasne signalizovalo, že pri štvrtom písmene nejde o prípad pravidelného spodobovania, ale o typickú slovenskú hlásku W, ktorou sa často končia slovenské slabiky v mnohých rôznych druhoch slov.

Ako vidíme, hláska W je v slovenčine celkom špeciálny prípad: nie je to totiž jedna z páru dvoch hlások na osi neznelé – znelé spoluhlásky. To je prípad párov p–b, f-v, s–z, š–ž, t–d, ť–ď a tak ďalej. Hláska W do žiadneho z takýchto párov nezapadá – ďalší argument, prečo by si zaslúžila mať priradené svoje vlastné písmeno, čiže W. Dnes totiž, keď hláska W svoje vlastné písmeno priradené nemá, aj vzdelaní ľudia jej výslovnosť často zanedbávajú a namiesto správneho W vyslovujú (najmä, pod vplyvom češtiny, na západnom Slovensku a v Bratislave) F alebo V.

Platí pravý opak Martinovho argumentu: zavedenie písmena W do slovenskej abecedy by malo za následok sprehľadnenie pravopisu, jeho väčšiu (nie menšiu) pravidelnosť. (Spomeňme iba jednotné písanie koncovky -ow namiesto dnešných dvoch koncoviek -ou, -ov, ktoré sa obidve vyslovujú rovnako.) Zároveň by zavedenie písmena W prispelo ku zvýšeniu úrovne výslovnosti slovenčiny na celom území Slovenska. (Viď predošlé dva odseky.) To sú vari dostatočne silné argumenty na zavedenie písmena W do slovenskej abecedy, nemyslíte

Tak, ako sa chystáme v slovenčine zrušiť jediné písmeno, ktorému nezodpovedá žiadna slovenská hláska: čiže písmeno Y – rovnako by sme mali v slovenčine priradiť písmeno jedinej slovenskej hláske, ktorá zatiaľ žiadne písmeno priradené nemá, napriek tomu, že je veľmi frekventovaná: čiže hláske W. Bolo by veľmi logické zrušiť Y a zároveň zaviesť W: sú to dve strany tej istej mince, dva kroky tým istým smerom – smerom k logickosti a slovenskosti slovenskej abecedy.

Naša dnešná abeceda je viac slovanská než slovenská. Keď zrušíme nezmyselné písmeno Y a zavedieme chýbajúce písmeno W – bude zrejme možné povedať, že je naša abeceda v prvom rade slovenská a až potom slovanská. Veď práve častým výskytom hlásky W, ako aj unikátnymi slovenskými, resp. typickými slovenskými hláskami Ľ, Ĺ, Ŕ, Ô a Ä, sa odlišuje slovenčina napríklad od svojho suseda, češtiny, ale aj od ostatných slovanských jazykov. Práve tieto hlásky robia slovenčinu slovenčinou Pričom zo všetkých práve uvedených typicky slovenských hlások je W zrejme úplne najčastejšie vyslovovanou hláskou (dokázali by to štatistické výskumy). Je preto nelogické, aby hlásky Ľ, Ĺ, Ŕ, Ô a Ä mali všetky priradené svoje vlastné písmená, ale nemenej často v slovenčine sa vyskytujúca hláska W zatiaľ žiadne svoje vlastné písmeno priradené nemá. Cesta k náprave je jasná, logická a jednoduchá: priradiť hláske W písmeno W.

Martinov argument beztak nezodpovedá skutočnosti: už dnes máme príklady ako Praha > pražský, prvák > prvácky, pekáreň > pekárenský atď. atď., kde sa dokonca h mení na ž, k sa mení na (či je nahradené) c(k) a ň sa mení na n, ale nikto sa nad tým nepozastavuje. Rovnako prirodzená bude aj zmena Orava > orawskí.

W sa v slovenčine vyslovuje (a bude písať) iba na konci slabiky. V slovách kr-vi, pria-te-ľo-vi nie je daná hláska na konci slabiky, čiže sa musí písať ako V, nie ako W.

Nevzal si do úvahy to hlavné, Ioan: v prípade V/W stačí počúvať, ako sa slovo správne vyslovuje, a podľa toho ho napísať. Je to jasné ako facka. Netreba sa učiť žiadne nové pravidlá, ani netreba slová deliť na slabiky a podľa toho rozhodovať, či treba napísať V alebo W. To, že sa písanie V/W dá odôvodniť dokonca aj logicky vďaka deleniu na slabiky, je iba dodatočný bonus pre pedantov, ale nie je potrebné sa kvôli zavedeniu písmena W učiť žiadne nové pravopisné pravidlo.

To len dnes, keď píšeme V aj tam, kde sa vôbec nevyslovuje (napríklad: krv, chlapov, oravský), je v písaní písmena V a vo výslovnosti hlásky V chaos.

Zavedením písmena W by sa, naopak, táto oblasť slovenskej abecedy uviedla na pravú mieru, v súlade s hlavnou tendenciou slovenského pravopisu: Píš, ako počuješ.

Veď keď rozprávaš, takisto automaticky, bez rozmýšľania povieš [priateľovi], a nie [priateľowi], hoci už dnes, ak správne vyslovuješ po slovensky, povieš: [priateľow]

Takisto automaticky a bez rozmýšľania správne budú ľudia aj písať priateľow, ale priateľovi, pretože jednoducho budú písať tak, ako dané slovo v konkrétnom páde počujú a vyslovujú.

Máme samozrejme na mysli štandardnú slovenčinu, nie dialekty. Napríklad (ako sme už spomenuli) v západoslovenských dialektoch (vrátane bratislavského) je často namiesto hlásky W vyslovovaná (pod vplyvom češtiny) z hľadiska štandardnej slovenčiny nesprávna hláska F. Zavedenie písmena W by malo vysoko pozitívny efekt pre povedomie v národe o tom, ako má znieť správna, štandardná slovenská výslovnosť. Týmto je presvedčivo vyvrátené Martinovo tvrdenie zo strany 7, podľa ktorého by zavedenie písmena W „neprinieslo žiadne výhody“. Prinieslo by výhody, a veľké: v prospech správnej výslovnosti slovenského jazyka na celom území našej krajiny.

(Rovnako pozitívne by na podvedomie čitateľov vplývalo aj opätovné písanie slabík ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi s mäkčeňmi. Čo budú ľudia často vídať napísané s mäkčeňmi, to budú aj oveľa častejšie, celkom prirodzene, samovoľne a bez vonkajšieho nátlaku, mäkko aj vyslovovať – namiesto dnes príliš častej tvrdej výslovnosti pri tých slabikách, ktoré majú byť vyslovované mäkko.)

Zavedenie písmena W bude iba verne odrážať, čo už dávno platí v štandardnej hovorenej reči. Žiadne komplikácie ani zámeny s písmenom V nehrozia.

[I.]

[I.]

To chces mat dalsie nepravidelnosti tym, ze tie iste slova sa budu v roznych tvaroch pisat rozne ?

lavica - lawka ?
premavat - premawka ?
rozpravat - rozprawka ?

Nie som si isty, ze si na to ludia takto zvyknu.

[Ipsilon]

Pravidlo platí dokonale:

láw-ka
pre-máw-ka
roz-práw-ka
o-raw-skí

Presne, ako bolo uvedené: písmeno W sa bude v slovenčine písať iba na konci slabiky. (Nemýliť si koniec slabiky s koncom slova.) Veď už dnes sa presne takto hláska W vyslovuje, takže po zavedení písmena W bude skrátka táto výslovnosť reflektovaná aj v písanej slovenčine. Už dnes, Ioan, ak správne vyslovuješ po slovensky, vyslovuješ láwka, premáwka, orawskí, takže zavedením písmena W sa akurát docieli, že hláska W sa bude aj písať, nielen vyslovovať.

Naproti tomu písmeno V (a v dvojhláskach U) sa na konci slabiky nebude písať nikdy*: už len z tohto dôvodu nehrozí pri písaní zámena písmen V, U a W. (Dnes to hrozí: viď často zamieňané koncovky -ou a -ov.)

*(V slovenčine v oblasti V/W existuje aj jeden dvojtvar: ak za V/W nasleduje písmeno N, vtedy je dovolené použiť, pri vyslovovaní aj pri navrhovanom budúcom písaní, buď V alebo W – ako sa komu páči. Čiže správne sa dá vysloviť aj napísať pevní alebo pewní – obidve verzie sú štandardná slovenčina.)

[I.]

Samozrejme, ze aj ja tam vyslovujem w v tych slovach. Netvrdim, ze tvoj navrh je zly, ale v pripade i/y je to jednoznacne. Dokonca tieto pismena sa nachadzaju aj v slovenskej abecede. Kdezto pismeno w tam nie je a preto si myslim, ze to trochu na zaciatku bude ludom robit problem.

Spomynal si "beseda / besiedka". Dokonca aj v tychto slovach je rozna vyslovnost, co sa tyka pismena d (v jednom pripade to je plne vyslovene d a v druhom pripade vyslovene t.

Neuvazujes urcite zmeny aj takychto pripadoch, aby sme sa viac priblizili teze : " Pis, ako pocujes" ?

Pripadne dalsie zmeny v slovach typu : dcera, vtak, vcera, lož, loď a pod.

[Ipsilon]

[palsoft]

[Ipsilon]

[I.]

Nerozumiem, preco by sa nemal dat navrh aj na pisanie slov ako : beseta, dup, fčera, fčela, céra, uš, neš, loš ...... ?

Mozno, ze niekto to aj neskor navrhne.

[I.]

Lenze hlaska V je vyslovovana ako V (vzdy) a ked ju niekde vyslovis ako
F tak je to logicky nezmysel (zrejme to mame asi zdedene po nemcoch)
Hlaska Ž je vyslovena vzdy ako Ž, ale ked ju vyslovis ako Š, tak je to opat logicky nezmysel. Preco mame vyslovovat nieco inak ako sa pise ?
Alebo je to zaciatok prechodu na naglofonnu vyslovnost, kde sa inak pise a inak hovori ?

Na jednej strane mas dobre a logicke argumenty pre pisanie I v slovach a na druhej si v tomto sam sebe odporujes tym, ze sa nepridrzas Sturovej tendencie, hoci stale sa nou ohanas.

Predtym si pisal, ze slovencina po prijati tohto I vsade do slov bude mat akysi najlogickejsi a najvernejsiu vyslovnost / pravopis (ci v takom nejakom zmysle). Avsak tymto tomu nenasvedcujes.

[I.]

Inak okrem toho by som absolutne vynechal pismeno a hlasku Ľ, ktoru uz len velmi malokto vyslovuje spravne. Viac ako 90% slovenskeho naroda tuto hlasku vyslovuje len ako L. Makcene L uz pouzivaju len starsi ludia a aj to len vo velmi malych regionoch Slovenska.
Tak isto by som absolutne zrusil pismeno ä, ktore tak isto uz len malokto vyslovuje spravne. Vacsina slovakov to vyslovuje len ako e, napr. meso, nevedza, žriebe, vednuť, večšina ........

Tento fakt sa neda popriet a staci ist na slovenske ulice miest, do redakcii, TV, radii, novin, urady, parlamentu, atd. atd. atd., aby clovek zistil ako to je v skutocnosti.

Takze dalsia zmena na obzore ?

P.S. zbavme sa zbytocnosti.

[Ipsilon]

[I.]

No lenze ten unikat by mohol byt aj pisanie ypsilonu aj napriek tomu, ze sa to vobec nevyslovuje a vobec to ani nesedi do slovenskej abecedy. Ved to co nesedi v abecede, vyslovnsoti a prieci sa aj pisomnemu prejavu je predsa tvoja vysada. Takze zrejme asi si ponechame aj to "ypsilon", hoci aj to je, ako spustu dalsich veci v slovencine, jeden obycajny NEZMYSEL,alebo ak chces tak aj NEZMISEL.

[Ipsilon]