Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[rVdP]

[Táto téma začala svoj život v našom diskusnom fóre pod názvom: 5. október – Svetový deň učiteľov. Rozoberanie pravopisných chyb v prvom príspevku sa postupne a spontánne premieňalo na diskusiu o slovenskej gramatike ako takej, až vyústilo do debaty o navrhovanom zrušení písmena Y v slovenčine. (Admin – štvrtok, 5. októbra 2006, 22:42)]

=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=

5. október doporučila v roku 1994 Vzdelávacia, vedecká a kultúrna organizácia Spojených národov (UNESCO) ustanoviť za Deň učiteľov a to preto, že 5. októbra 1966 bolo prijaté v Paríži na medzivládnej konferencii, zvolanej spoločne organizáciami ILO (Medzinárodná organizácia práce) a UNESCO, Odporúčanie o spoločenskom postavení učiteľského personálu a tiež preto, aby sa tento významný deň mohol sláviť na celom svete spoločne.

Toto odporúčanie je jedinou medzinárodnou normou aplikovateľnou na všetkých učiteľov. Obsahuje 146 článkov, zoskupených do 13 kapitol, ktoré stanovujú normy najmä v týchto oblastiach:

• Príprava na učiteľské povolanie
  
• Zdokonaľovanie sa učiteľov
  
• Zamestnanie a kariéra
  
• Práva a povinnosti učiteľov
  
• Priaznivé podmienky a efektívnosť školstva
  
• Platy učiteľov
  
• Nedostatok učiteľov

Celý text odporúčania v slovenskom jazyku sa nachádza na webovej stránke ZPŠaV NKOS (Zväzu pracovníkov školstva a vedy Nezávislých kresťanských odborov Slovenska): www.nkos.sk (rubrika školstvo).

Oslava tohto dňa je v tomto roku zvlášť významná, pretože tento deň je spojený so 40. výročím prijatia Odporúčania o spoločenskom postavení učiteľského personálu. K tejto oslave sa pripojuje aj svetová odborová učiteľská organizácia – Vzdelávacia internacionála (EI), ktorej členmi na Slovensku sú učiteľské odborové zväzy ZPŠaV NKOS a OZ PŠaV KOZ. Vzdelávacia internacionála (EI) združuje 29 miliónov školských pracovníkov celého sveta v 161 krajinách a v 338 odborových organizáciách. Heslom Svetového dňa učiteľov je: „Kvalitní učitelia pre kvalitné vyučovanie“.

Pri príležitosti Svetového dňa učiteľov a 40. výročia prijatia Odporúčania vydala Vzdelávacia internacionála (EI) túto deklaráciu:

My, učiteľky a učitelia celého sveta

1. Požadujeme od vzdelávacích autorít celého sveta, aby uviedli do života Odporúčanie o spoločenskom postavení učiteľského personálu z roku 1966 a rovnako Odporúčanie o spoločenskom postavení učiteľského personálu vysokého školstva z roku 1997, aby podmienky pre prácu učiteľov a vyučovacie prostredie žiakov boli v prijateľných normách.
   
   
2. Žiadame, aby bolo zaručené právo každého dieťaťa na bezplatné verejné vzdelávanie na celom svete.
   
   
3. Využívame túto príležitosť na podnietenie medzivládnych organizácií a ich členských štátov, aby sa angažovali v realizovaní v Cieľoch milénia pre rozvoj vzdelávania pre všetkých a pre uznávanie vzdelávania za verejnú službu a nie za tovar.
   
   
4. Vyzývame vlády, aby sa postarali o výchovu dostatočného počtu kvalitných učiteliek a učiteľov a žiadame v tomto smere o finančnú podporu medzinárodné sponzorské organizácie.
   
   
5. Žiadame vzdelávacie autority k prizývaniu učiteľov a ich odborov k diskusiám o kvalitnom vyučovaní, ako aj odborníkov pri prijímaní rozhodnutí. Žiadame tiež rozšírenie konštruktívneho sociálneho dialógu vo všetkých krajinách a na všetkých úrovniach.
   
   
6. Usilujme sa s vysokým stupňom profesionality zaručiť kvalitné vzdelávanie pre všetky deti celého sveta.
   
   
7. Trváme na skutočnosti, že kvalitné vzdelávanie môže byť realizované len kvalitnými učiteľmi, ktorí dostanú potrebné počiatočné vzdelanie, ktorí majú prístup k ďalšiemu vlastnému vzdelávaniu a ktorí majú k dispozícii pedagogické nástroje, ktoré im dovoľujú konať vo vzdelávaní ako profesionálom.
   
   
8. Zaväzujeme vlády, aby sa plne angažovali v zaisťovaní dôstojnej mzdy a rovnakých práv pre učiteľov oboch pohlaví a dovolili ženám-učiteľkám zaistiť sa autonómnym spôsobom v školskom prostredí.
   
   
9. Pamätajme na úlohu, ktorú my učiteľky a učitelia celého sveta musíme plniť, aby sme zaistili kvalitné vzdelanie pre všetky deti – na poslanie, ktoré nemôže byť realizované bez pomoci národných, regionálnych a medzinárodných spoločenstiev.

[Admin]

Vyššie uvedený text, popri tom, že je zrejme užitočný a dobre mienený, je aj úsmevný a trocha zahanbujúci.

Úsmevný preto, lebo z neho „na kilometre cítiť“, že bol skomponovaný v západoeurópskej krajine a iba narýchlo preložený do slovenčiny. Veď volať v prefeminizovanom slovenskom školstve po rovnoprávnom postavení pre učiteľky je skutočne humorné. Na Slovensku by skôr mala zmysel petícia s opačným apelom: zabezpečiť v učiteľských zboroch aspoň 25-33% podiel mužov, už to by bol obrovský úspech.

Ďalej bol text i zahanbujúci z toho dôvodu, že obsahoval viacero gramatických chýb, ktoré administrátor musel naprávať, aby zverejnený text nerobil hanbu webstránkam Spojenej školy sv. Vincenta de Paul.

Otázka znie: zaslúžia si učitelia lepšie platy a významnejšie spoločenské postavenie, keď ani nie sú schopní naučiť sa bezchybne písať vo svojom vlastnom rodnom (!) jazyku?

Ak by išlo o petíciu traktoristov alebo inštalatérov, dali by sa chyby tolerovať. Pri petícii učiteľov je to neakceptovateľné a zrejme iba na Slovensku sa toleruje učiteľom neovládanie rodného jazyka. (Nemecký učiteľ, akéhokoľvek vyučovacieho predmetu, by raz-dva dostal výpoveď, ak by vo svojich písomných prejavoch systematicky porušoval pravidlá nemeckej gramatiky.)

Pri vyššie uvedenom texte nejde vôbec o výnimku: práve naopak, výnimočné na Slovensku je, ak text napísaný slovenským učiteľom neobsahuje žiadne gramatické chyby. Po ďalší príklad netreba chodiť ďaleko: dnes nám bola doručená tiež pozvánka na prijímacie skúšky na istú slovenskú vysokú školu, pozrite v inej časti diskusného fóra. Niektoré chyby v texte pozvánky sme opravili, ale bolo ich tam tak veľa, že sme nakoniec mávli rukou a ešte stále ich tam nájdete viac ako dosť. Spomeňme iba oblasť, ktorá je pre väčšinu slovenského národa vrátane učiteľov zrejme rovnako náročná ako jadrová fyzika: správne písanie čiarok.

Texty, ktoré majú reprezentovať školu alebo odborovú organizáciu školstva, hemžiace sa pravopisnými chybami – to je skutočne asi možné iba na Slovensku, prípadne v iných zaostalých krajinách

[Alexander Avenarius]

K vyššie uvedenej kritike treba dodať, že sa rovnakou mierou týka aj slovenských novinárov.

Slovenskí novinári nevedia písať po slovensky
Táto veta sa dá takto napísať a nebude to prehnané zovšeobecnenie.

Naozaj je skôr výnimka, ak na Slovensku natrafíte na slovenského novinára (alebo učiteľa), ktorý je schopný napísať 10 riadkov po slovensky bez gramatickej chyby.

Napríklad správne písanie čiarok vo vete neovláda na Slovensku asi vôbec nikto, ani učitelia a novinári, hoci práve oni by ho mali najlepšie ovládať.

Na správne písanie čiarok vraj majú slovenskí novinári v redakciách takzvané „jazykové korektorky“, čo sú zrejme obstarožné tety, ktoré pre zmenu neovládajú absolútne nič okrem toho, kde sa vo vete majú písať čiarky. Lenže aj toto jedno často ovládajú chybne... (Veď sme na Slovensku...)

Akoby slovenskí novinári boli Bohovia, ktorí sa nemusia unúvať naučiť to, čo sa inak vyžaduje na hodinách slovenčiny od každého žiaka 2. stupňa základnej školy. Keďže majú slovenskí novinári sami na seba také mierne nároky, zrejme preto aj texty, ktoré plodia, pôsobia, akoby ich napísal priemerný žiak 8. ročníka základnej školy.

Väčšina ľudí sa totiž naučí (ak vôbec!) nejaké pravidlo na písanie čiarok nedokonale, nepochopí pravidlo, lebo veď namiesto chápania sa všetci bifľujeme, všakže, a z toho potom vznikajú školometské povery typu:

• pred spojkou že sa vždy píše čiarka
  
• pred spojkou a sa nikdy nepíše čiarka

Ani jedno z týchto dvoch pseudo-pravidiel nie je správne!

Áno, väčšinou sa pred že píše čiarka a pred a nepíše čiarka. Ale vôbec nie vždy

Príklad vety, kde pred spojkou a môže, ba logicky dokonca musí, byť čiarka:

Práve som sa konečne najedol, a poriadne!

Ak chcete vidieť príklad vety, kde pred že nesmie byť čiarka, stačí sa pozrieť na tento príspevok diskusného fóra.

[Skywalker]

Príjemný dobrý večer pán Avenárius. Po prečítaní Vášho príspevku som bol nútený reagovať v tomto diskusnom fóre. Nemyslím si, že je pravdou fakt, že slovenskí novinári nevedia písať spisovne. Pravdepodobne ste sa stretli iba s takými článkami, kde sa tieto gramatické chyby skoro vždy vyskytovali. Ja mám však iné skúsenosti, ja poznám veľmi veľa publicistov, ktorí gramatiku slovenského jazyka naozaj bravúrne ovládajú a nepotrebujú k tomu ani Váš takzvaný program menom Korektorka. Ale, musím uznať, že je nesmiernou smolou fakt, že sa zrejme stále stretávate iba s článkami, v ktorých sa tieto gramatické chyby vyskytujú.

Zároveň Vám ďakujem veľmi pekne za vynikajúce jazykové okienko, s ktorého obsahom sa mohli viacerí ľudia v tomto fóre oboznámiť. Áno, skutočne sa stretávam denne bežne s faktom, že viacerí ľudia nevedia dávať čiarky tam, kde podľa gramatických pravidiel musia byť.

Zároveň si však nemyslím, že by takmer nikto na Slovensku neovládal systematiku písania čiarok

Dobrú noc !

[Alexander Avenarius]

[hosť fóra]

Super príklady z dnešných správ...

[Skywalker]

Hrôza, tak toto sa skutočne v našich mediách vyskytuje ?



**K tomu, či zrušené predmety obnovia, sa nevedel vyjadriť s odôvodnením, že takouto informáciou nedisponuje, lebo nie je v jeho kompetencii.

SILA !

[Alexander Avenarius]

Hrúbka nie je až taký problém. Môže sa prihodiť v rýchlosti, lebo novinári pracujú pod stálym časovým stresom. Navyše odôvodnený je bežné slovenské prídavné meno, čiže ani počítačová kontrola pravopisu nepovažovala slovo odôvodneným za chybu (vyhodnotila ho ako 7. pád prídavného mena odôvodnený).

Ďalej písmená y/ý aj tak v slovenčine nemajú čo hľadať. Mali by sa podľa mňa zrušiť, veď neexistovali u Štúra ani u Bernoláka. Takže hrúbku nepovažujem za ťažkú chybu.

Horšie je to s chýbajúcou čiarkou. Keďže chýbajúcich alebo nadbytočných čiarok nájdete v hociktorom vydaní hociktorého denníka v hociktorý deň niekoľko desiatok, to už nebude nepozornosťou alebo časovým stresom, ale faktom, že na Slovensku naozaj veľmi málokto vie správne písať čiarky.

Kde sa majú písať y/ý, to sa dá nabifľovať. A iba nabifľovať, pretože písanie y/ý nemá žiadnu logiku a v slovenčine má nulové opodstatnenie. Kto napíše v ktoromkoľvek slovenskom slove y alebo ý, porušuje tým elementárnu zásadu slovenského pravopisu: Píš, ako počuješ. (V žiadnom slovenskom slove sa nevyslovuje y ani ý, taká hláska v slovenčine jednoducho neexistuje.)

Na rozdiel od nezmyselného používania písmen y/ý v slovenčine sa už nedá nabifľovať, kde sa má alebo nemá vo vete písať čiarka. To už totiž treba pochopiť a rozhodnúť vždy v prípade konkrétnej vety, kde čiarka má alebo nemá byť. Keďže pre slovenské školstvo je prvoradé bifľovanie a memorovanie, pričom pochopenie je druhoradé a odstavené na vedľajšiu koľaj – potom logický dôsledok je, že takmer nikto na Slovensku nevie správne písať čiarky.

Už jeden slávny nemecký filozof pred 150 rokmi napísal: ak chcete rozpoznať inteligenciu pisateľa, najspoľahlivejšie ju zmeriate podľa toho, ako pisateľ vo svojich vetách používa interpunkciu. Interpunkcia je organizátor myšlienok. Komu na interpunkcii nezáleží, iba tým dáva najavo, že mu nezáleží ani na organizácii svojich myšlienok, čiže jeho myšlienky stoja za a ani sa ich neoplatí čítať.

Interpunkcia je tá časť gramatiky, ktorá sa nedá nabifľovať, ale treba ju chápať.

Podľa mojich spomienok sa vo výučbe slovenčiny na slovenských školách kladie dôraz na bifľovanie poučiek bez ich hlbšieho porozumenia, na memorovanie nezmyslov. Kráľom všetkých nezmyslov je vyučovanie pravidiel písania písmen y/ý v slovenčine, triumfom absurdity sú takzvané „vybrané slová“.

Ale neučí sa to najhlavnejšie, čo by sa zišlo každému mladému človeku: aby sa naučil písať ak už nie elegantne po slovensky, tak aspoň bezchybne Neučí sa to aj preto, lebo samotní slovenskí učitelia (áno, aj učitelia slovenčiny) často nevedia písať po slovensky. Veď sú sami produktom nášho školstva. (Verím však, že vyučujúci našej školy sú v tomto výnimkou.)

To je jeden z veľkých rozdielov medzi napríklad slovenským a nemeckým školstvom. V Nemecku sa kladie veľký dôraz na písomný prejav žiakov. Dôsledok je, že nemeckí inštalatéri píšu ako slovenskí profesori a slovenskí profesori píšu ako nemeckí inštalatéri.

(Pfuj, nemal si ma naštartovať na túto tému, Skywalker. Ale práve som si chcel uvariť čaj, aby som mohol začať pracovať a nezaspal. Namiesto čaju však zabral zvýšený adrenalín, čiže vlastne vďaka ti. )

[fu]

Akože neexistuje y/ý ? Vari nevidíte (nepočujete) rozdiel medzi odôvodneným a odôvodnením ?

[Alexander Avenarius]

[Alexander Avenarius]

Dostal som aj jednu reakciu emailom... Preposielam sem svoju odpoveď, pre väčšie vyjasnenie argumentov za a proti.

[ZSpowa]

Niesom prekvapeny s toho, ze deti zo zakladnych a strednych skol pozaduju zrusenie ypsilonu ale dospely clovek uvazujuci tak isto...

[Ipsilon]

Čiže podľa Teba boli Štúr a Bernolák deti, keďže vedome vylúčili zo slovenskej abecedy ypsilon?

Prečo potom podľa týchto detí máme pomenované ulice a námestia?

Dávaš prednosť nelogickému pravopisu pred logickým pravopisom?

Podľa Teba je logickejšie, keď hlavná zásada slovenského pravopisu Píš, ako počuješ v skutočnosti neplatí, pretože dnes uplatňujeme mračná výnimiek (ktoré väčšina národa neovláda) súvisiacich najmä s písaním ypsilonu?

Deti majú v škole tráviť drahocenný čas najprudšieho rozvoja svojho intelektu radšej bifľovaním sa nelogických pravidiel a zoznamov "vybraných" slov než rozvojom svojho logického myslenia?

Pôvodný dátum príspevku – streda, 4. októbra 2006, 22:27

[Alexander Avenarius]

Ešte jeden úryvok z emailovej korešpondencie...

[Ipsilon]

Citát z http://vybrali.sme.sk/c/Zrusme-konecne-v-slovencine-tvrde-Y-

(dovolím si citovať užívateľa hyenu z denníka SME v rámci objektívneho uvedenia plnej dĺžky jeho alebo jej argumentov):