Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[m.s.]

[...] cirkvi už dávno správne nestoja [...]

[Admin]

[m.s.]

Človek je bytosťou duchovnou a táto jeho duchovná podstata sa prejavuje v cite. V cite srdečnosti, v ľudskom teple a dobroprajnosti! Cit, ľudskosť a srdečnosť by preto mali byť určujúcimi vo všetkom, čo ľudia, ako duchovné bytosti myslia, hovoria a konajú.

Táto najvnútornejšia ľudská, duchovno – citová podstata by teda mala byť zároveň dominantnou a viditeľnou i vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Či už v hospodárstve, priemysle, finančníctve, ekonomických vzťahoch, atď. Ak by totiž bolo toto všetko prežiarené vyššie spomínanou, ľudskou srdečnosťou, nadobudlo by to úplne inú podobu, ako je tomu dnes. Na prvom mieste by bolo potom vždy iba dobro ľudí a s ním súvisiace úsilie o všeobecné celospoločenské a nakoniec i celosvetové blaho.

Dnes tomu tak ale žiaľ nie je! Na prvom mieste sú predovšetkým peniaze a zisk a tieto pseudo hodnoty sa na piedestál spoločenského záujmu mohli dostať iba preto, že ľudia odsunuli a zasypali svoju vrodenú srdečnosť a svoju citovú vrúcnosť, ktoré sú výrazom ich najvnútornejšej, duchovnej podstaty a nahradili ich chladným rozumom. Chladným rozumom, ktorý nepozná nič iného, ako bezohľadné kalkulácie, upriamené len a len na hmotný prospech.

Pre čisto hmotné ciele, čiže ekonomické, mocenské a svetovládne, je preto šliapané po ľudskej dôstojnosti, je spôsobované strádanie a utrpenie miliónom ľudí po celej planéte, čo by v podstate nikdy nebolo v takej miere vôbec možné, ak by sme v každodennom živote dokázali dať priechod spomínanej, ľudsky citovej srdečnosti.

Príklad: Takzvaní investori rušia v súčasnosti fabriky v strednej Európe a odchádzajú do Ázie, kde je lacnejšia pracovná sila. To znamená, že za tú istú prácu zaplatia ľuďom omnoho menej. Je v tom cit, ľudskosť a dobroprajnosť, alebo ide iba o chladnú, bezohľadnú a bezcitnú kalkuláciu? Nech si odpovie každý sám.

Materializmus, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia, ktorý prežívame v súčasnosti, je teda v skutočnosti absolútne neprirodzený, je obmedzenosťou, ktorá plodí iba ďalšiu obmedzenosť, je slepou uličkou vo vývoji, na konci ktorej si bude musieť naša civilizácia nevyhnutne rozbiť hlavu – ak neprehodnotí svoje smerovanie.

Pri takomto vyzdvihovaní duchovnosti by materialisticky orientovaní ľudia mohli poukázať na samoúčelnosť duchových praktík mnohých spoločenstiev, cirkví a jednotlivcov, ktoré sú neraz úplne odtrhnuté od reálneho života a jestvujú iba samé pre seba a to neraz dokonca na úkor spoločnosti. Napríklad v život v kláštoroch, v odlúčení od spoločnosti, ale taktiež i prázdna, formálna viera bez dosahu na praktický život.

Treba povedať, že podobné argumenty sú plne oprávnené a treba tiež jednoznačne vyjadriť, že všetky snahy v duchovnej oblasti, ktoré nemajú reálny vplyv na zlepšenie života v spoločnosti sú v podstate nesprávne, zbytočné a samoúčelné. Jednoznačne z toho vyplýva, že duchovnosť, odtrhnutá od praktického života je určitým nesprávnym extrémom.

Avšak druhým, opačným extrémom je dlhodobo neudržateľný, čistý materializmus súčasného typu, bez akceptovania duchovného rozmeru bytia. Finančná kríza i napríklad nedávna plynová kríza, spôsobená geopoliticko - mocenskými záujmami, pre ktoré sú osudy miliónov ľudí úplne bezvýznamnými, toto všetko sú iba prvé lastovičky začínajúceho kolapsu systému, postaveného jedine na materialistickom spôsobe myslenia. To je teda ďalší, opačný nesprávny extrém.

Takže máme tu v podstate dva extrémy: Na jednej strane duchovnosť, odtrhnutú od reality a na druhej strane materializmus, odtrhnutý od duchovnosti. Oba sú zlé! To jediné zdravé a správne môže vzniknúť iba zo vzájomného, harmonického spolupôsobenia oboch princípov – duchovného a materiálneho.

Príklad: Skutočný politik by mal byť človekom znalým duchovných Zákonitostí bytia, ktorý sa snaží tieto Zákonitosti i reálne aplikovať v politike, čím by politika automaticky nadobudla morálny rozmer, ktorý v súčasnosti nemá. Takýmto by mal byť bankár, podnikateľ, konštruktér, atď. Takýmito by mali byť všetci ľudia, každý vo svojom vlastnom odbore činnosti, ale aj vo svojom osobnom živote.

Cesta k všeobecnému zlepšeniu situácie vedie teda jedine cez pochopenie a uvedomenie si týchto skutočností a cez osobnú snahu každého jednotlivca stať sa človekom duchovným, človekom citu, plným teplej ľudskej srdečnosti, ktorý svojou ľudskosťou prežiari všetko, čo robí. V celospoločenskom a celosvetovom meradle by sa to prejavilo tak, že súčasný systém konfrontácie a bezohľadnej konkurencie by bol nahradený systémom vzájomnej pomoci, podpory a spolupráce.

Všetko však záleží od vnútornej premeny každého z nás, od vnútornej premeny každého jednotlivca! Jedine cez tento osobný, vnútorný prerod jednotlivca vedie totiž cesta k pozitívnej premene celej spoločnosti.

Nie, vôbec nie je na mieste úvaha, že človek je príliš nepatrný na to, aby sám niečo zmenil. Že je ako malá kvapka vody, ktorá sa rozplynie v oceáne. Nie je to tak!

Každý z nás, hoci zdanlivo akokoľvek nepatrný, sa môže stať drobnou iskričkou, ktorá keď spadne do suchej trávy, môže spôsobiť neuhasiteľný požiar celého lesa. Taká je pravda! Preto ak chceme mať tento svet lepším, ani na minútu neotáľajme s našou vlastnou, osobnou vnútornou premenou. Jej dosah nie je totiž vôbec taký bezvýznamný, ako si myslíme.

M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.pre-ludskost.sk

[m.s.]

Otázka: Je súčasný systém naozaj taký prehnitý, ako neustále zdôrazňujete? Vari moderná civilizácia ľuďom nepriniesla a neprináša nič dobrého? Je správne neustále odhaľovať nové chyby a nedostatky? Neprispieva to iba k prehlbovaniu krízy a depresie? Snáď by naozaj nezaškodilo trochu úcty k tomu, k čomu sme dospeli. Nezaškodilo by trochu úcty k „nepriateľovi“, za ktorý považujete rozumovo materialistický spôsob myslenia a usporiadania spoločnosti. Nie je práve optimizmus tým, čo v tejto chvíli najviac potrebujeme?

Odpoveď:
Áno, určitá úcta k súperovi a „nepriateľovi“, ako to nazývate, je prejavom rytierskosti, avšak tento nepriateľ by mal byť toho aj hodný. Mal by spĺňať isté vnútorné kvality a kritériá. Zákernosť, podvádzanie, nečestnosť, klamstvo a podobne, toto všetko by nemalo prichádzať do úvahy.

Ale žiaľ, práve takýmto zákerným a nečestným súperom je dnešný, materialistický spôsob myslenia a na ňom postavený materializmus súčasného typu, ktorého chovanie dokonale vystihuje prirovnanie k vlkovi, oblečenému v rúchu baránka.

Áno, presne takto to reálne funguje! Navonok plné ústa demokracie, slobody prejavu, ľudskej dôstojnosti, rovnakých práv, všeobecnej cesty k blahobytu a tak ďalej, avšak v skutočnosti, vo vnútri, iba chamtivosť, nenásytnosť, bezohľadnosť, túžba po ovládaní iných, surovosť, neľudskosť, zdieranie, zneužívanie a podobne. Vo vnútri, v jadre je to v skutočnosti iba ľudí nedôstojná nízkosť a hnus.

Avšak dobrá propaganda robí zázraky a tisíckrát opakované klamstvo sa nakoniec predsa len stáva pravdou. O nesmiernej sile neustálej a neúnavnej propagandy vedeli už svoje fašisti, komunisti, či iné režimy, ktoré ju dlhé roky úspešne využívali a čoraz viacej zdokonaľovali. No a tento osvedčený a rokmi takmer do dokonalosti dovedený spôsob ohlupovania, spracovávania a ovládania širokých más obyvateľstva uplatňuje s veľkým úspechom aj súčasný, bezohľadný a neľudský, rozumovo – materialistický spoločenský systém, skrývajúci svoju pravú tvár pod pláštikom slobody a demokracie.

Širokým masám obyvateľstva je neustále a neúnavne, zo všetkých možných strán prezentovaná predovšetkým pozitívna tvár materialistického spôsobu myslenia a materialistického spôsobu riešenia problémov. A keďže široké masy sú pod vplyvom tejto propagandy mimoriadne zaneprázdnené honbou za „jediným dobrom na svete“, čiže za materiálnym prospechom, nemajú v skutočnosti čas hlbšie sa nad vecami zamýšľať a všeobecne šírené, propagandistické klamstvo naivne považujú za pravdu.

Takýto je teda v skutočnosti „nepriateľ“! Je to dravý vlk, vynakladajúci nesmierne úsilie, aby budil dojem baránka. A darí sa mu to!

Ak ale chce napríklad lekár vyliečiť pacienta, musí predsa najskôr dokonale spoznať príčinu a rozsah choroby, aby na základe správnej diagnózy mohol potom určiť tú najvhodnejšou liečbu. Jednoducho problém treba najskôr pomenovať a až potom následne hľadať efektívne východisko z danej situácie.

Ak sa teda máme pohnúť skutočne dopredu, je v prvom rade potrebné strhnúť falošnú masku baránka z tváre zločinca a svetu jasne ukázať, že to, čo im je predkladané, ako dobré a pozitívne, je v skutočnosti zvrátenosťou a zvrhlosťou najhrubšieho zrna.

Rozumovo materialistický spôsob myslenia je doslova duševnou chorobou, ktorá spôsobila všetky vojny, všetku biedu, strádanie a utrpenie ľudí počas dlhej histórie tejto civilizácie. Dnes dosahuje materializmus svojho vrcholu a vo svojej bezodnej dychtivosti po zisku sa čoraz rýchlejšie približuje k osudovej hranici, za ktorou sa už nachádza iba jediné – zánik života na tejto plante. Je vskutku slepý ten, kto to nevidí.

Ale žiaľ, ľudia to tak naozaj nevnímajú a nevidia, pretože svojho vrcholu dosahuje i majstrovstvo falošnej propagandy, ktorá ich drží na uzde a ktorá sa všemožne snaží vzbudiť dojem, že je všetko v úplnom poriadku a že svet speje dokonca k lepšiemu.

Materialistický spôsob myslenia je však, ako už bolo povedané, chorý spôsob myslenia, zodpovedný za všetko zlo sveta. Napriek tomu však jestvuje mnoho ľudí, i čestných a dobrých, ktorí ho obhajujú a zastávajú, prihliadajúc na rôzne pozitíva, ktoré nám priniesol. Všetci títo dobrí ľudia sú ale žiaľ, v skutočnosti iba naivnými a nevedomými obeťami dobre prepracovanej a efektívne pôsobiacej propagandy, cieľavedome zastierajúcej pravdu.

Áno, je faktom, že naša doba, viac ako ktorákoľvek iná potrebuje optimizmus, potrebuje úsmev a radostné nadšenie urobiť svet lepším. Avšak tento optimizmus nemôže byť prázdny, falošný a naučený, vynútený iba rozumom, ako je tomu dnes.

Tak, ako musí byť hodnota peňazí reálne krytá zlatom, tak musí byť i optimizmus krytý skutočnými a pravými hodnotami, o ktoré sa opiera. Jedine stotožnením sa s pravými hodnotami sa môže stať i náš optimizmus pravým. Ba čo viac, on dokonca z týchto hodnôt automaticky vyviera. Takýto optimizmus je skutočne to, čo v dnešnej dobe potrebujeme ako soľ.

Naopak, súčasný hraný, silený a neúprimný optimizmus, ktorého účelom je iba zastrieť rúcanie sa všetkého toho, čo ľudia doposiaľ vybudovali, takýto optimizmus je dnes doslova bláznovstvom.

No a aké sú tie pravé hodnoty, o ktoré by sme sa mali oprieť? Úplne v prvom rade by mal byť súčasný, bezohľadný konkurenčný boj, v ktorom silnejší ničí, potiera a profituje zo slabšieho nahradený princípom všeobecnej spolupráce, prinášajúcej úplne rovnaký úžitok všetkým zúčastneným.

Samozrejme, mohli by sme hovoriť ešte aj o iných, pravých hodnotách, ale týmto treba začať. Treba začať skutočnou úctou človeka k človeku, prerastajúcu v snahu vzájomne si pomáhať a podporovať sa – v osobnom živote, v práci, v riadení štátu i vo vzťahoch medzi jednotlivými národmi. Na tomto stojí a padá úplne všetko! Ak totiž nedokážeme zrealizovať túto najzákladnejšiu hodnotu pravého človečenstva, nemá zmysel hovoriť o hodnotách iných.

Ak to však ale dokážeme a vzájomná podpora, pomoc, pozdvihovanie a spolupráca ľudí bez akýchkoľvek postranných a zištných úmyslov sa stane realitou, z tohto nevyhnutného základu začnú automaticky vyrastať ďalšie skutočné a pravé hodnoty, akými sú spravodlivosť, ušľachtilosť, krása, múdrosť a ako koruna všetkého, poznanie plnej Pravdy o živote.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz