Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[I.]

[Ipsilon]

[I.]

Anglictina je preto taka lahka (myslim v porovnani so slovencinou, nemcinou, rustinou, polstinou, ....) lebo sa vyvijala a prisposobovala sa dobe, ako aj ludom.
Slovencina to nikdy nerobila a direktivne vzdy vsetko presadzovala a tak sa to aj preto skomplikovalo a zrejme aj nadalej bude komplikovat.

P.S. Keby som si mal vybrat medzi slovencinou s anglickou gramatikou, alebo tou terajsou, tak si urcite vyberiem tu s tou anglickou.
A potom by si videl, kolki cudzinci by mali zaujme o slovencinu (dokonca by som povedal, ze este aj madari, s ktorymi su na jazykovom "poli" vzdy len problemy).

P.S.II. Keby prisli nejaki mimozemstania a ponukli mi super lahky a dokonaly jazyk, s ktorym by nemal nikto problem sa ho naucit, tak si bud isty, ze nielen ja, ale aj vacsina ludi by bola "za".

[Ipsilon]

S tvojím predošlým príspevkom súhlasím bez výhrad.

Žijeme však v reálnom svete, kde nám mimozemšťania ľahký celosvetový jazyk neponúkajú, a narodili sme sa do národa, ktorý je svojou povahou konzervatívny.

Tieto fakty treba akceptovať. A na základe týchto faktov momentálna situácia vyzerá tak, že:

• svetovým jazykom číslo 1 je angličtina (súhlasím s tebou, že to bude vo veľkej miere vďaka jednoduchosti jej gramatiky)
  
• so slovenským národom a s jeho pravopisom len tak ľahko nepohneš. Už zrušenie jediného písmena, nezmyselného Y, by bolo obrovským úspechom. Návrhy radikálnejších úprav slovenčiny majú podľa mňa nulovú šancu na úspech.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=

S tvojím predošlím príspewkom súhlasím bez víhrad.

Žijeme však v reálnom sveťe, kďe nám mimozemšťaňia ľahkí celosvetoví jazik ňeponúkajú, a naroďiľi sme sa do národa, ktorí je svojow povahow konzervatíwni.

Tieto fakti treba akceptovať. A na záklaďe tíchto faktow momentálna situácia vizerá tak, že:

• svetovím jazikom číslo 1 je angličťina (súhlasím s ťebow, že to buďe vo veľkej miere vďaka jednoduchosťi jej gramatiki)
  
• so slovenskím národom a s jeho pravopisom ľen tak ľahko ňepohňeš. Už zrušeňie jeďiného písmena, ňezmiselného Y, bi bolo obrowskím úspechom. Návrhi radikálňejších úpraw slovenčini majú podľa mňa nulovú šancu na úspech.

[I.]

Vsetko ukaze buducnost a hlavne ti, ktori mozu tento vyvoj ovplyvnit.
Bud tato generacia tzv. "jazykovedcov" coskoro vymrie, alebo sa budu musiet prijat (niekym) radikalnejsie zmeny.
Ine vychodisko nevidim.

[Ipsilon]

Myslím si, že na zrušenie písmena Y bude potrebné získať podporu z troch rozličných zdrojov:

1. podporu zo strany verejnej mienky, širokého národa
   
2. podporu zo strany aspoň niektorých významných osobností a/alebo médií (noviny a časopisy, televízne stanice), politických strán, inštitúcií (napr. cirkev)
   
3. podporu zo strany aspoň niektorých jazykovedcov, najmä z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.

Zrušiť písmeno Y sa podľa mňa môže podariť len kombináciou podpory zo všetkých troch vyššie uvedených zdrojov. Ak by podpora z ktoréhokoľvek z vyššie uvedených troch zdrojov chýbala, tak si myslím, že písmeno Y nám v abecede zostane navždy.

Pokiaľ ide o poradie, v akom treba získať podporu pre myšlienku zrušenia písmena Y, myslím si, že nie je až také dôležité. Je zrejmé, že existuje 6 možností poradia získania podpory z vyššie uvedených troch zdrojov:

• 1, 2, 3
  
• 1, 3, 2
  
• 2, 1, 3
  
• 2, 3, 1
  
• 3, 1, 2
  
• 3, 2, 1

Nie som si istý, ktoré z týchto poradí je najpravdepodobnejšie, ale tipoval by som (už na základe zvoleného číslovania) to prvé: teda myslím si, že najskôr (1) sa podarí pre myšlienku zrušenia písmena Y získať verejnú mienku, obyčajných ľudí bez väčšieho osobného vplyvu (ako som ja alebo Ioan); potom (2) sa možno podarí získať podporu od niektorých významných osobností, médií či inštitúcií; a až nakoniec (3) sa zrejme podarí získať podporu pre zrušenie Y od aspoň niektorých jazykovedcov.

Toto vyzerá byť najpravdepodobnejšie poradie získavania podpory pre zrušenie písmena Y. Ale môžem sa mýliť. Predovšetkým však: je to úplne jedno Nikto sa neurazí, keby sa vyššie opísané poradie obrátilo na hlavu – čiže keby namiesto poradia 1, 2, 3 sa skutočnosťou stalo trebárs presne opačné poradie: 3, 2, 1. Teda keby sa zrazu, celkom nečakane, vynoril (3) progresívny slovenský jazykovedec (alebo hneď viacerí), najlepšie priamo z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, a naštartoval by iniciatívu za zrušenie písmena Y; potom by získal na podporu svojej iniciatívy viaceré známe osobnosti či inštitúcie a médiá (2); a na záver by sa zmobilizovala ešte aj verejná mienka (1).

Tento opačný postup (3, 2, 1) sa zdá byť oveľa nepravdepodobnejší než ten prvý (1, 2, 3), ale celkom vylúčiť ho nemožno. Zároveň si treba uvedomiť, že pri ktoromkoľvek zo 6 možných poradí ide do značnej miery o paralelné procesy, ktoré môžu prebiehať súčasne, v rovnakom čase.

Napríklad táto naša diskusia o zrušení písmena Y tu na internete, v tomto diskusnom fóre. Internet je skvelá vec, lebo je otvorená a prístupná pre všetkých. Práve argumenty za zrušenie písmena Y, ktoré zbierame (a neraz dokola omieľame ) v rámci diskusie v tomto diskusnom fóre, môžu zapôsobiť na kohokoľvek zo sféry 1, 2, 3 K našej debate o zrušení písmena Y v tomto diskusnom fóre sa, cielene či náhodou, môžu dostať nielen obyčajní ľudia (1) bez väčšieho osobného vplyvu (ako som ja a Ioan), ale môžu sa k nej dostať aj významné osobnosti či zástupcovia významných inštitúcií, médií a politických strán (2), a rovnako sa k nej na týchto webstránkach môžu dostať aj naši jazykovedci (3). A ktovie, pre všelikoho z nich môže byť práve naša neformálna a často laická diskusia na týchto webstránkach jedným z impulzov, vďaka ktorým sa všetko dá do pohybu aj na odbornej, profesionálnej úrovni a naštartuje sa iniciatíva, ktorej vyústením bude zrušenie písmena Y v slovenčine.

Až po získaní nezanedbateľnej miery podpory zo všetkých troch vyššie uvedených zdrojov bude podľa môjho názoru realistické uvažovať o zorganizovaní referenda s otázkou Ste za zrušenie písmena Y v slovenčine? Takéto referendum by sa malo konať v rovnaký deň s niektorými z parlamentných volieb. Referendu by mala predchádzať podobne intenzívna celonárodná kampaň, akú sme zažili pri referende o vstupe Slovenska do Európskej únie: aby sa referendum neskončilo fiaskom ako drvivá väčšina doteraz na Slovensku zorganizovaných referend, ale aby sa jednak dosiahla reprezentatívna účasť obyvateľstva na referende, jednak aby väčšina voličov na otázku odpovedala Áno. Keďže ide o záležitosť celonárodného významu, je tu aspoň teoretická nádej, že by sa v rámci kampane za zrušenie písmena Y mohli zjednotiť ľudia z celého názorového a politického spektra na Slovensku – presne tak, ako sa to dialo pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Vtedy všetci pochopili, že ide o celonárodný slovenský záujem – nehašterili sa, ale viac-menej všetky politické strany už v kampani pred referendom podporili vstup Slovenska do EÚ. Výsledkom bolo úspešné referendum. Rovnaký prístup a nálada by mali prevládať už pred referendom o zrušení písmena Y: podľa možnosti už pred konaním samotného referenda by mal byť badateľný široký konsenzus, naprieč celým politickým a (sveto)názorovým spektrom, že ako celok-národ chceme zrušiť písmeno Y.

Pravda, pre úspech referenda by zrejme postačilo, ak by jednoduchá väčšina voličov (teda vyše 50%) zahlasovala Áno. Už pred referendom by bolo zrejmé, či by rozhodnutie voličov v referende malo záväzný charakter pre slovenský parlament, alebo či by slúžilo len ako odporúčanie pre parlament od národa, ako by mal parlament ďalej postupovať. V závislosti od toho, či by výsledok referenda bol pre parlament záväzný alebo nie, by bola zrejme stanovená aj hranica požadovanej účasti voličov v referende. Ako je známe, pri referende o vstupe Slovenska do Európskej únie bola nevyhnutná účasť aspoň 50% voličov, inak by bolo referendum neplatné, i napriek (teoreticky) 99% voličov, ktorí by odpovedali Áno. Možno by nezaškodilo stanoviť rovnako prísne požiadavky aj na referendum o zrušení písmena Y: čiže muselo by sa ho zúčastniť aspoň 50% voličov a zároveň vyše 50% z nich by muselo odpovedať Áno na otázku Ste za zrušenie písmena Y v slovenčine? Pri takto prísne zvolených požiadavkách na účasť by aspoň referendum, v prípade úspešnosti, malo svoju váhu a zrušenie písmena Y po úspešnom referende by zrejme bolo už nezvratné.

[I.]

Takze, ake budu tvoje prve kroky k naplneniu tohto ciela ?
(myslim, ze tam u vas mas aj podporu ostatnych ucitelov, profesorov a to nie len na vesej skole)

[I.]

Euroenglish - English becomes the official language of the European Union, with some modif
No score for this post September 15 2007, 10:22 AM


Euroenglish - English becomes the official language of the European Union, with some modifications to accommodate phonetics - Brief Article
Whole Earth, Fall, 1998
The European Union comissioners have announced that agreement has been reached to adopt English as the preferred language for European communications, rather than German, which was the other possibility. As part of the negotiations, Her Majesty's Government conceded that English spelling had some room for improvement and has accepted a five-year phased plan for what will be known as EuroEnglish (Euro for short).

In the first year, "s" will be used instead of the soft "c". Sertainly sivil servants will resieve this news with joy. Also, the hard "c" will be replased witk "k". Not only will this klear up konfusion, but typewriters kan have one less letter.


There will be growing publik enthusiasm in the sekond year, when the troublesome "ph" will be replaced by "f". This will make words like "fotograf" 20 persent shorter.

In the third year, publik akseptanse of the new spelling kan be expekted to reach the stage where more komplikated changes are possible. Governments will enkorage the removal of double letters, which have always ben a deterent to akurate speling. Also, al will agre that the horible mes of silent "e"s in the languag is disgrasful, and they would go.

By the fourth year, people wil be reseptiv to steps such as replasing "th" by "z" and "w" by "v". During ze fifz year, ze unesesary "o" kan be dropd from vords kontaining "ou" and similar changes vud of kors be aplid to ozer kombinations of leters.

After ze fifz yer, ve vil hav a reli sensibl riten styl. Zer vil be no mor trubls or difikultis and evrivun vil find it ezi tu understand ech ozer.

[Ipsilon]

Ak by niekto nevedel: predošlý príspevok, ktorý sem poslal Ioan, je iba jeden známy vtip o angličtine.

[Ipsilon]

Dodatok k predošlému príspevku: jeden konkrétny nápad by som mal, ale chýba mi momentálne čas (možno aj schopnosti a vedomosti) na jeho realizáciu. Navrhol by som ani nie tak petíciu, o ktorej sme už debatovali, ale navrhol by som založenie občianskeho združenia Ipsilon.

Pričom názov združenia by sa písal s dvoma mäkkými I – aby bolo ihneď každému už z názvu občianskeho združenia jasné, čo je cieľom jeho činnosti. Svoje primárne dokumenty by však združenie publikovalo v dnes platnom pravopise, aby bola zachovaná potrebná serióznosť imidžu združenia.

Podľa toho, koľko ľudí by sa prihlásilo za formálnych členov občianskeho združenia Ipsilon, by sme vedeli realisticky posúdiť, koľko ľudí z jednotlivých sfér 1, 2, 3 sa naozaj hlási k myšlienke zrušenia písmena Y v slovenčine.

Petícia sa mi pri takejto zložitej otázke, akou je zrušenie písmena Y v slovenčine, zdá byť príliš neformálnym vyjadrením podpory určitej snahe. Ale ak by plnohodnotné občianske združenie Ipsilon malo členstvo (teraz buďme optimisti) trebárs 5000 osôb, vrátane známych osobností a/alebo zástupcov významných organizácií, inštitúcií (napr. cirkev), politických strán, médií či dokonca jazykovedcov – také niečo by už nikto nemohol len tak zamiesť pod koberec a odignorovať.

Ako hovorím, momentálne (a v dohľadnej dobe) mi chýba čas (možno aj právne vedomosti a schopnosti) realizovať tento nápad. Ak však niekto iný nájde čas, chuť a energiu založiť občianske združenie Ipsilon, rád sa stanem jeho členom a v rámci svojich časových možností budem pomáhať jeho činnosti.

[I.]

Mozes tam zaradit aj mna.

[Ipsilon]

No, však ja (zatiaľ) združenie neorganizujem.

Problémik je v tom, že každých pár bláznov si môže založiť svoje vlastné občianske združenie. To nie je umenie. A takých pochybných, nechtiac humorných združení a spolkov by sme asi na Slovensku našli nie málo. Aby však také združenie bolo vnímané ako seriózne, aby si získalo renomé, aby si ho ľudia nemýlili so spolkom piatich-šiestich polo-pomätencov, ktorí nemajú nič lepšie na práci, než z dlhej chvíle zakladať združenie za zrušenie písmena Y – to všetko nebude ľahké dosiahnuť.

Možno zrušenie písmena Y nie je také naliehavé, ako sa to javí tým z nás, ktorým Y prekáža. Ja vo svojich súkromných textoch (pracovné poznámky, denníkové záznamy atď.) nepoužívam Y už od 20. storočia, ale možno iným ľuďom je ukradnuté, či písmeno Y v slovenčine existuje alebo neexistuje. Možno hlavná otázka bude ani nie v tom, či je viac odporcov ako zástancov písmena Y – možno najväčšia skupina ľudí bude nakoniec taká, ktorej je to jedno a nepovažujú za potrebné sa problémami tohto druhu vôbec zaoberať.

Ťažko v dnešnej chvíli odhadnúť, aká je situácia. Či by väčšina národa aj zodpovedných po vypočutí si argumentov súhlasili s tým, že by bolo vhodné písmeno Y zrušiť. Alebo či by aj po vypočutí si argumentov buď nesúhlasili, alebo by iba mávli rukou a povedali, že táto vec beztak nestojí za ich pozornosť.

[Ipsilon]

V poriadku, Ioan, dokopal si ma k tomu.

Porozmýšľal som... nechal som sa inšpirovať názvami manifestov z revolučných rokov 1968 a 1989 (čiže 2000 slov a Niekoľko viet)... a navrhujem nasledujúce znenie manifestu 77 slov. Otázka znie, či by sa pod takéto znenie podpísalo veľa ľudí z vyššie definovaných sfér 1, 2, 3 – či by boli ochotní stať sa členmi občianskeho združenia Ipsilon, ktorého manifestom by bolo nižšie uvedených 77 slov. Skrátená internetová adresa tohto návrhu manifestu je 77.vdp.sk (ďakujeme).

77 slov

My, členovia občianskeho združenia Ipsilon,
navrhujeme reformu pravopisu slovenského jazyka
v znení opísanom v nasledujúcich 5 bodoch a 77 slovách:

1) Namiesto písmen Y, Ý sa budú písať písmená I, Í.

2) Slabiky ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi bude možné písať s mäkčeňom v slovách, kde sa mäkko vyslovujú.

3) Namiesto koncoviek -ou, -ov sa bude písať nová jednotná koncovka -ow. Namiesto písmena V na konci slabiky budeme písať písmeno W.

4) Zavedie sa nová slovenská štandardná klávesnica.

5) Pri ručnom písaní bude dovolené mäkčene vyznačovať aj vo forme vodorovnej čiarky nad písmenom alebo v jeho hornej časti, napríklad:

O tomto návrhu reformy navrhujeme usporiadať
všeľudové hlasovanie – referendum, ktoré by sa konalo
v rovnaký deň, ako parlamentné voľby v júni 2010.
V prípade schválenia reformy v referende a následne
Národnou radou Slovenskej republiky
nový pravopis slovenského jazyka vstúpi do platnosti
v stredu, 1. septembra 2010.
(Prípadne 1. septembra ktoréhokoľvek neskoršieho roku –
podľa náročnosti príprav uvedenia pravopisnej reformy do praxe.)

[Ipsilon]

77 slow

Mi, čľenovia občianskeho združeňia Ipsilon,
navrhujeme reformu pravopisu slovenského jazika
v zňeňí opísanom v nasľedujúcich 5 bodoch a 77 slovách:

1) Namiesto písmen Y, Ý sa budú písať písmená I, Í.

2) Slabiki ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi buďe možné písať s mäkčeňom v slovách, kďe sa mäkko vislovujú.

3) Namiesto koncoviek -ou, -ov sa buďe písať nová jednotná koncowka -ow. Namiesto písmena V na konci slabiki buďeme písať písmeno W.

4) Zaveďie sa nová slovenská štandardná klávesňica.

5) Pri ručnom písaňí buďe dovoľené mäkčeňe viznačovať aj vo forme vodorovnej čiarki nad písmenom aľebo v jeho hornej časťi, napríklad:

O tomto návrhu reformi navrhujeme usporiadať
všeľudové hlasovaňie – referendum, ktoré bi sa konalo
v rovnakí ďeň, ako parlamentné voľbi v júni 2010.
V prípaďe schváľeňia reformi v referenďe a násľedňe
Národnow radow Slovenskej republiki
noví pravopis slovenského jazika vstúpi do platnosťi
v stredu, 1. septembra 2010.
(Prípadňe 1. septembra ktoréhokoľvek ňeskoršieho roku –
podľa náročnosťi prípraw uveďeňia pravopisnej reformi do praxe.)

[Ipsilon]

Vysvetlivky o povolených dvojtvaroch
podľa manifestu 77 slov

POVOLENÉ DVOJTVARY PODĽA BODU 1: Vlastné mená osôb, miest atď. bude aj naďalej možné písať s písmenom Y. Príklady: správne bude písanie Volám sa Bystrík Rybár aj Volám sa Bistrík Ribár; Banská Bystrica aj Banská Bistrica.

POVOLENÉ DVOJTVARY PODĽA BODU 2: Písanie slabík ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi s mäkčeňom bude vo všeobecnosti nepovinné a povolené iba v tých slovách, v ktorých v súlade so štandardnou (nie dialektovou) slovenskou výslovnosťou smú byť vyslovené mäkko. 100% dôsledné písanie takýchto slabík s mäkčeňom sa bude považovať za vyšší štandard slovenského pravopisu. Vyšší štandard slovenského pravopisu bude povinný iba pre štátne orgány a pre výučbu na školách. Žiak, ktorý chce získať známku 1 z písomnej práce, bude ju musieť napísať na úrovni vyššieho štandardu pravopisu. Nižší štandard slovenského pravopisu (teda nedôsledné, iba občasné alebo žiadne písanie slabík ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi s mäkčeňom) sa nepovažuje za chybný ani za menejcenný. Avšak pre špecifické potreby školského vyučovania najlepšie možné ohodnotenie písomnej práce napísanej v súlade s nižším štandardom slovenského pravopisu bude známka 2.

POVOLENÉ DVOJTVARY PODĽA BODU 3: Ak po písmene W ukončiacom slabiku nasleduje bezprostredne v tom istom slove písmeno N, bude možné namiesto písmena W písať aj písmeno V (ako v starom pravopise). Príklady: správne bude písanie pewní aj pevní; vodorowní aj vodorovní. Dvojhlásky au, eu, ou vo vnútri slov bude možné písať aj ako aw, ew, ow. Príklady: správne bude písanie auto aj awto; Európa aj Ewrópa; touto aj towto. Podobne ako pri bode 1, ani bod 3 nie je povinné uplatňovať pri vlastných menách osôb, miest atď.

POVOLENÉ DVOJTVARY PODĽA BODU 5: Nový spôsob vyznačovania mäkčeňov pri ručnom písaní je nepovinný. Je to iba alternatívna a rovnocenná možnosť vyznačovania mäkčeňov, popri tradičnom vyznačovaní mäkčeňov, ktoré zostáva plne zachované. Nový alternatívny spôsob vyznačovania mäkčeňov umožňuje rýchlejšie ručné písanie.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=

Visvetľiwki o povoľeních dvojtvaroch
podľa manifestu 77 slow

POVOĽENÉ DVOJTVARI PODĽA BODU 1: Vlastné mená osôb, miest atď. buďe aj naďaľej možné písať s písmenom Y. Príkladi: správne buďe písaňie Volám sa Bystrík Rybár aj Volám sa Bistrík Ribár; Banská Bystrica aj Banská Bistrica.

POVOĽENÉ DVOJTVARI PODĽA BODU 2: Písaňie slabík ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi s mäkčeňom buďe vo všeobecnosťi ňepovinné a povoľené iba v tích slovách, v ktorích v súlaďe so štandardnow (ňie dialektovow) slovenskow víslovnosťow smú biť vislovené mäkko. 100% dôsľedné písaňie takíchto slabík s mäkčeňom sa buďe považovať za višší štandard slovenského pravopisu. Višší štandard slovenského pravopisu buďe povinní iba pre štátne orgáni a pre víučbu na školách. Žiak, ktorí chce získať známku 1 z písomnej práce, buďe ju musieť napísať na úrovňi viššieho štandardu pravopisu. Ňižší štandard slovenského pravopisu (teda ňedôsľedné, iba občasné aľebo žiadne písaňie slabík ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi s mäkčeňom) sa ňepovažuje za chibní aňi za meňejcenní. Avšak pre špecifické potrebi školského viučovania najľepšie možné ohodnoťeňie písomnej práce napísanej v súlaďe s ňižším štandardom slovenského pravopisu buďe známka 2.

POVOĽENÉ DVOJTVARI PODĽA BODU 3: Ak po písmeňe W ukončiacom slabiku nasľeduje bezprostredňe v tom istom slove písmeno N, buďe možné namiesto písmena W písať aj písmeno V (ako v starom pravopise). Príkladi: správne buďe písaňie pewní aj pevní; vodorowní aj vodorovní. Dvojhláski au, eu, ou vo vnútri slow buďe možné písať aj ako aw, ew, ow. Príkladi: správne buďe písaňie auto aj awto; Európa aj Ewrópa; touto aj towto. Podobňe ako pri boďe 1, aňi bod 3 ňie je povinné uplatňovať pri vlastních menách osôb, miest atď.

POVOĽENÉ DVOJTVARI PODĽA BODU 5: Noví spôsob viznačovaňia mäkčeňow pri ručnom písaňí je ňepovinní. Je to iba alternatívna a rovnocenná možnosť viznačovaňia mäkčeňow, popri tradičnom viznačovaňí mäkčeňow, ktoré zostáva plňe zachované. Noví alternatívni spôsob viznačovaňia mäkčeňow umožňuje ríchľejšie ručné písaňie.