 |
Spojená škola sv. Vincenta de Paul (Bratislava-Ružinov, Slovensko / Slovakia) – Diskusné fórum / Návrat na homepage
|
Zobraziť predošlú tému :: Zobraziť ďalšiu tému |
Autor |
Príspevok |
rVdP robot fóra

Na fóre od: 24. 7. 2006 Príspevkov: 179 Bydlisko: Bachova 4 Reputácia: 283.9   Hlasovania: 1
|
Zaslané: pondelok, 11. decembra 2006, 20:45 Téma: Zlatý fond denníka SME: Knihy sa sťahujú na internet! |
|
|
Bratislava, 6. decembra 2006 – Najväčšiu bezplatnú elektronickú knižnicu slovenskej literatúry dnes na internete sprístupnil denník SME. V Zlatom fonde denníka SME nájdu čitatelia plné texty 120 najvýznamnejších diel slovenskej literatúry, postupne budú za pomoci dobrovoľníkov pribúdať ďalšie tituly.
Na celom svete sa zo zaprášených knižníc knihy sťahujú na internet. Cieľom digitalizácie a zverejňovania diel na webe je sprístupniť dôležité diela národných literatúr väčšiemu počtu ľudí a bez toho, aby za nimi museli chodiť do knižníc. Zlatý fond denníka SME je prvým projektom na Slovensku, ktorý chce tomuto trendu napomôcť.
„Klasické diela slovenskej literatúry sme už dnes spravili pre záujemcov oveľa dostupnejšími než boli kedykoľvek predtým,“ hovorí Valér Kot, riaditeľ oddelenia elektronického publikovania vydavateľstva Petit Press, a. s. „Všetkých 120 diel doteraz zdigitalizovaných v rámci Zlatého fondu denníka SME možno na stránke čítať, stiahnuť alebo vytlačiť a na rozdiel od tradičných knižníc – nikdy nám ich nemusíte vracať. Všetko, samozrejme, úplne zadarmo.“
Na internetovej stránke Zlatého fondu denníka SME čitatelia nájdu takmer kompletné dielo Andreja Sládkoviča a Jána Kalinčiaka, okrem nich sa tu nachádza veľké množstvo ďalších známych diel, napríklad Slovenské prostonárodné povesti Pavla Dobšinského, Proglas, Krvavé sonety, Olejkár, Detvan, Reštavrácia, Dva dni v Chujave, Slávy dcera, Malomestské rozprávky a ďalšie. K mnohým z nich sa slovenskí študenti počas školského roka doteraz nevedeli dostať, pretože knižnice uschovávajú len obmedzený počet kópií.
Zlatý fond denníka SME chce prispieť k popularizácii literatúry aj tým, že v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied postupne pripravuje komplexnú internetovú encyklopédiu slovenskej literatúry. Na jednom mieste tak čitateľ nájde okrem plného diela aj všetky informácie o autorovi, jeho fotografie, dobové maľby či iný dostupný archívny materiál.
„Veríme, že našu snahu ocenia nielen zahraniční Slováci, ľudia so zrakovým postihnutím, žiaci základných, stredných a vysokých škôl, ale aj záujemcovia o tie diela, ktoré už v súčasnosti nie sú bežne dostupné na knižnom trhu,“ dodáva Valér Kot. „Pod odborným vedením Ústavu slovenskej literatúry SAV a v spolupráci s Univerzitnou knižnicou a Slovenskou národnou knižnicou sme vytvorili unikátny projekt, ktorý, veríme, obohatí slovenský internet.“
Projekt sa zameriava na spracúvanie diel nežijúcich autorov v súlade s Autorským zákonom, na niektoré sa snaží získať povolenie samotných autorov alebo ich dedičov. Do projektu sa môžu zapojiť dobrovoľníci, so záujmom o digitalizáciu kníh. Spracované diela je možné voľne šíriť na nekomerčné účely.
Povedali o Zlatom fonde
Mgr. Dana Kršáková CSc., Ústav slovenskej literatúry SAV: „Zlatý fond denníka SME má šancu byť jedinečným a užitočným informačným zdrojom v oblasti slovenskej literatúry.“
doc. PaedDr. René Bílik, CSc., vedúci katedry slovenského jazyka a literatúry, prodekan PdF Trnavskej univerzity pre vedu, výskum a zahraničné vzťahy: „Projekt Zlatý fond denníka SME otvára novú prístupovú cestu k pôvodnej domácej literatúre. Ide o ukážkovú spoluprácu masového média a vedeckej inštitúcie v oblasti propagácie domáceho literárneho umenia a jeho vedeckej reflexie. Ako pracovisko, ktoré pripravuje budúcich učiteľov slovenskej literatúry, vítame tento projekt.“
Dado Nagy, moderátor, popularizátor literatúry: „Projekt ponúka skvelé možnosti aktívnej práce s dielami významných sloveských autorov, ktoré by sme klasickou cestou ťažko zháňali. Okrem všeobecnej dostupnosti a popularizácie slovenskej literatúry vidím v tomto projekte aj zaujímavú možnosť pre tých, ktorí by sa s tradíciou slovenskej prózy radi tvorivo pohrali – formou literárnych koláží, samplingov alebo paródií.“
Bližšie informácie poskytne:
Tomáš Ulej
zlatyfond.sme.sk
koordinátor projektu Zlatý fond denníka SME
zlatyfond@sme.sk
+421 902 671 018 |
|
Návrat hore |
|
 |
Admin administrátor fóra


Na fóre od: 15. 5. 2006 Príspevkov: 760 Bydlisko: Bachova 4 Reputácia: 1251.5   Hlasovania: 9
|
Zaslané: pondelok, 11. decembra 2006, 21:03 Téma: |
|
|
Dodajme, že pre záujemcov o tému digitalizovania klasickej slovenskej literatúry a sprístupňovanie slovenskej literatúry v elektronickej forme na internete existuje od júla 2005
emailová diskusná skupina
Srdečne v diskusnej skupine uvítame všetkých záujemcov o slovenskú literatúru (Predbežný záujem zapájať sa do aktivít súvisiacich s digitalizáciou klasickej slovenskej literatúry prejavila aj naša škola popri viacerých iných školách z celého Slovenska.)
Ak sa chcete prihlásiť do emailovej diskusnej skupiny o digitalizácii klasickej slovenskej literatúry, stačí, keď pošlete prázdny email na adresu kniznica-subscribe@yahoogroups.com a potom potvrdíte svoj záujem prihlásiť sa do skupiny odpoveďou na email zo servera diskusnej skupiny. (Do oboch prihlasovacích emailov netreba písať žiadny text.) _________________ Spojená škola sv. Vincenta de Paul
Bachova 4
821 03 Bratislava
Slovensko / Slovakia
IČO: 30852056 / DIČ: 2021728313
tel./fax: +421 2 43427453
email: admin@vdp.sk
webstránky: vincentdepaul.sk & vdp.sk |
|
Návrat hore |
|
 |
rVdP robot fóra

Na fóre od: 24. 7. 2006 Príspevkov: 179 Bydlisko: Bachova 4 Reputácia: 283.9   Hlasovania: 1
|
|
Návrat hore |
|
 |
Alexander Avenarius štamgast fóra


Na fóre od: 27. 5. 2006 Príspevkov: 122 Bydlisko: 15 min. od školy Reputácia: 644.1   Hlasovania: 1
|
Zaslané: utorok, 12. decembra 2006, 3:52 Téma: |
|
|
Posielam ukážku z debaty vo vyššie spomenutej emailovej diskusnej skupine o digitalizácii slovenskej klasickej literatúry. Ide o úryvok z môjho dnešného príspevku.
Žiaľ, niet pochýb o tom, že v súčasnej podobe toto dielo nemôže vyhovovať potrebám filológov. Ide takmer na 100% o modernizáciu pôvodného textu a keďže z bibliografických údajov sa nedozvieme o miere modernizácie textu vôbec nič, takáto textová verzia je na seriózne študijné účely žiaľ nepoužiteľná.
Tomáš Ulej napísal(a): | Zväčša ale vychádzali z posledných vydaní v Tatrane – teda je to zrejme najmodernejšia existujúca verzia a zrejme sa zasiahlo iba do syntaxe a nie do štylistiky |
Osobne považujem práve vydania knižného Zlatého fondu z Tatranu často za tragédiu. Práve pred týmito vydaniami by som najviac varoval. V živote by som nečítal tieto vydania, odhliadnuc od výnimiek ako starostlivo a citlivo zredigovanej Timravy.
Inak však ide v Tatrane v Zlatom fonde spravidla o zúrivo zmodernizované verzie, ktoré aj tak nikto nečíta. Podľa mňa je iluzórne namýšľať si, že v situácii, keď knihy ako také číta beztak iba mizivé percento populácie, niekto bude čítať práve modernizovaných klasikov. Už vôbec nečíta slovenských klasikov, v akejkoľvek podobe, študujúca mládež. Iba podvádza učiteľov, že ich číta, samotní učitelia tiež často podvádzajú a nečítajú ich.
Chcem tým povedať, že ak už niekto v roku 2006 premôže nechuť a namiesto hrania počítačových hier, surfovania po internete, pozerania telenoviel alebo chodenia po krčmách a shopping centrách sa dá do čítania slovenských klasikov – takému človeku podľa mňa nebude prekážať archaickejšia slovenčina, pretože už samotný fakt, že vzal do ruky knihu, je dôkazom, že dokáže prekonávať aj oveľa ťažšie domnelé psychologické prekážky než občasnú archaickosť vyjadrovania.
Ak chcete vidieť tragické vydanie Zlatého fondu z Tatranu, zoberte si napríklad Alexandra Matušku. Tam je hlava-nehlava nemilosrdne „modernizované“ všetko: slovosled, celé útržky viet, slová, nehovoriac o pravopise... A to ide o autora, ktorý zomrel pomerne nedávno.
Nerozumiem Tomášovmu „zasiahlo sa iba do syntaxe“. Považujem za neprípustné zasahovať do syntaxe klasického diela. Súhlasím so Schopenhauerovým výrokom:
Arthur Schopenhauer napísal(a): | Zosielam kliatbu na každého, kto pri budúcich vydaniach mojich diel na nich čokoľvek vedome pozmení, či už vetu alebo iba jediné slovko, jedinú slabiku, jediné písmeno, jediné interpunkčné znamienko.
Meinen Fluch über Jeden, der, bei künftigen Drucken meiner Werke, irgend etwas daran wissentlich ändert, sei es eine Periode, oder auch nur ein Wort, eine Silbe, ein Buchstabe, ein Interpunktionszeichen. |
Pripadne, ak chce niekto nasilu čítať zohavené verzie klasických diel, nech mu je to umožnené. Internet ľahko znesie zverejnenie dvoch paralelných verzií Rysavej jalovice: pôvodnej aj modernizovanej
Zároveň však nech sú všetky modernizované verzie textov jasne označované, a to v knižných aj internetových vydaniach, aby boli čitatelia pred nimi dostatočne varovaní.
Tomáš Ulej napísal(a): | A to nie je všetko! Sony predstavilo Sony Reader za 300$. Displej vychádza z doslova revolučnej technológie E lnk, ktorá imituje vzhľad papiera. V jednej knihe môžete mať celú slovenskú literatúru. |
Toto mňa osobne až tak neláka. V mobilnom telefóne mám už dnes 1-gigabajtovú kartu, kde môžem mať kompletnú slovenskú literatúru aj so slovníkmi a encyklopédiami.
Osobne som po pár rokoch zahodil ešte plne funkčné PDA a prešiel som na mobil iba preto, lebo ma rozčuľovalo mať pri sebe v teréne viac ako jeden elektronický prístroj... Vyhovuje mi, ak je elektronický prístroj „všetko v jednom“. Mám mobilný telefón Vario a z hľadiska stability je to úbohé zariadenie. Veď beží na Windows, čiže samovoľný, tri minúty trvajúci reštart prístroja uprostred telefonátu je pravidlom.
Displej je však fantasticky veľký, čítam knihy v softvéri Mobipocket Reader, pomocou výsuvnej klávesnice si vpisujem priamo do textu študovaných kníh anotácie, farebne vyznačujem citáty. Doma po pripojení mobilu na notebook (už len kvôli dobitiu baterky...) sa poznámky k čítaným knihám z mobilu automaticky zosynchronizujú s verziou Mobipocket Readera pre „veľký“ počítač. Poznámky ku knihám študovaným na mobilnom telefóne je teda možné ihneď ďalej spracúvať v prostredí veľkého počítača.
Slovom, už dnes máme pre mobilnú prácu s literatúrou v teréne všetko, čo potrebujeme. Budúce generácie mobilných prístrojov však musia byť stabilnejšie. _________________ avenarius@vdp.sk |
|
Návrat hore |
|
 |
|
|
Nemôžeš tu založiť novú tému Nemôžeš do tohto fóra posielať odpovede Nemôžeš tu upravovať svoje príspevky Nemôžeš tu vymazať svoje príspevky Nemôžeš v tomto fóre hlasovať Môžeš zasielať prílohy Môžeš sťahovať prílohy
|
|